17. rokov v EÚ - 8 z 10 Slovákov sa cíti byť aj občanom EÚ a ich dôvera v Európsku úniu je najvyššia za posledných 10 rokov

V kontexte celosvetovej pandémie narástla dôvera Slovákov v EÚ a to aj napriek pesimizmu ohľadom vlastnej situácie: dôvera v EÚ je najvyššia za posledných 10 rokov, Európanmi sa cíti byť viac ako 8 z 10 Slovákov a každý druhý je spokojný s fungovaním demokracie v EÚ, napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou.

Tieto údaje vyplývajú z Národnej správy Štandardného Eurobarometra (EB 94), ktorú 30.4. 2021, deň pred 17. výročím vstupu Slovenska do EÚ, zverejnila Európska komisia. Slováci aj tento rok najviac oceňujú voľný pohyb, mierové spolunažívanie a spoločnú menu. Tieto výhody boli počas uplynulého roku obmedzené, čo nám ešte viditeľnejšie ukazuje ich prínos.

„Niektoré výhody, ktoré sú dlhodobo stabilné berieme ako samozrejmé. Tohtoročný prieskum ukazuje najvyššiu dôveru v EÚ za posledných 10 rokov a pri tom bol celý rok charakteristický tým, že sme počuli veľkú kritiku smerom na Európsku únie, aj čo sa týka vakcín. Európa v mnohých ohľadoch zohráva v našich životoch úlohu referenčného bodu – môžeme sa na ňu odvolať, môžeme v nej nájsť oporu, a máme veľký počet občanov a spoločností, ktorí sa na nás obracajú, keď majú pocit, že zlyháva národný systém,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku.

Prieskum ďalej potvrdzuje dlhodobý trend vyššej dôvery v Európske inštitúcie ako v tie národné. EÚ dôveruje 55 % opýtaných (v porovnaní s 45 % pred rokom EB93), zatiaľ čo dôvera vo vládu a parlament na Slovensku klesá. Slováci dôverujú EP (48 %) a EK (50 %) zhruba dvakrát viac ako svojmu národnému parlamentu a vláde. Vláde dôveruje 24 % a NR SR 23 % Slovákov. V porovnaní s prieskumom spred roka (EB93) mierne narástla dôvera v súdy z 25 % na 28 % a Polícia SR si udržala stabilných 45 %. Armáda má na Slovensku dlhodobo najvyššiu dôveru spomedzi národných inštitúcií a zaznamenala aj najvyšší nárast za posledný rok z 61 % na 65 %. Poklesla aj dôvera Slovákov v média,  najviac ľudí (60 %) dôveruje rozhlasu, nasleduje dôvera v televíziu (53 %), písanú tlač (47 %), internet (39 %) a sociálne siete (22 %). Najvýraznejší pokles dôvery (oproti EB92) zaznamenali sociálne siete (10 percentuálnych bodov), televízia (7 percentuálnych bodov) a písaná tlač (6 percentuálnych bodov).         

Vnímanie situácie na Slovensku

Zber dát do tohto prieskumu prebiehal počas vrcholenia druhej vlny pandémie (12.2. - 05.03. 2021), čo sa premietlo aj do nasledovných výsledkov: Slováci sú ohľadom situácie vo vlastnej krajine výrazne pesimistickí, negatívne ju vníma 81 % občanov SR, pričom za najzásadnejší problém považujú Slováci otázku zdravia (59 %) (EÚ 44%). V rebríčku problémov nasleduje ekonomická situácia (39 %) a vyššie ceny, náklady na život a inflácia (30 %). V prieskume sa Slováci vyjadrili, že zvládanie opatrení prijatých na boj proti pandémii koronavírusu je pre nich čoraz ťažšie. Susedné štáty hodnotili situáciu vo svojej krajine omnoho pozitívnejšie, i keď všetky z nich zaznamenali tiež veľmi výrazný nárast pesimizmu (obzvlášť Česko). Za dobrú označilo situáciu vo vlastnej krajine v EB94 31 % Čechov, 38 % Poliakov, 42 % Maďarov, a takmer polovica Rakúšanov (46 %).

Výsledky prieskumu ovplyvnilo aj uplynulé turbulentné obdobie, kedy Slovensko ovládla nielen pandémia koronavírusu, ale aj vládna kríza. „Európskej únii sa podarilo v tomto veľmi náročnom období udržať si mieru dôveryhodnosti a podpory minimálne na tej úrovni, v akej bolo v predchádzajúcich vydania Eurobarometra a v niektorých prípadoch sa jej ju podarilo zvýšiť,“ zhodnotil politológ Grigorij Mesežnikov. „Nazdávam sa, že práve v tomto období sa potvrdili, a ešte väčšmi zvýraznili niektoré pozoruhodnosti Európskej únie. Kľúčovou vlastnosťou Európskej únie je, že dokáže existovať v podmienkach plných náročných výziev alebo kríz, ale zároveň má schopnosť ich riešiť. Myslím si, že znova sa ukázalo, že toto zoskupenie nie je len do dobrého počasia, ale aj do počasia dokonca kalamitného.“ Dodal, že kritika Európskej únie v prvej vlne koronavírusu nebrala do úvahy deľbu kompetencií a nebola správne adresovaná.

Ako sme na tom s ochotou zaočkovať sa?

Kľúčový význam EÚ aj v boji proti koronavírusu. „Vďaka Európskej únii vznikol mechanizmus vývoja, výroby a distribúcii vakcín, ktorý dokonca nadobudol systematický charakter,“ doplnil Mesežnikov. Konštatoval však, že na Slovensku absentuje efektívna kampaň, ktorá by vyzývala k očkovaniu. To môže odrádzať čas ľudí, ktorí s vakcináciou váhajú. Zaočkovať vakcínou proti ochoreniu COVID-19 (za predpokladu, že by daná vakcína bola k dispozícií a bola schválená verejnými orgánmi) sa už nechalo, alebo by sa čo najskôr nechalo 38 % Slovákov pričom ochota zaočkovať sa je nižšia oproti priemeru EÚ (SK 38 %, EÚ 45 %). Najviac odmietajú očkovanie občania vo veku 45 – 54 rokov.

O nás s nami

Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, prvá vedúca Zastúpenia EK na Slovensku, ocenila posun od emočného vnímania nášho členstva v Únii k dôvere, ktorá je založená na informovanosti a na faktoch. Práve takáto informovaná dôvera je podľa nej stabilnejšia. „Až 51 %  Slovákov si myslí, že záujem Slovenska je v EÚ zohľadnený a že aj hlas jednotlivých občanov je vypočutý. Paradoxne však vnímajú, ako najefektívnejší spôsob presadzovania svojich záujmov petície. Čísla naznačujú, že na Slovensku je dopyt po aktívnej participácii občanov na tvorbe európskych politík,“ vysvetlila Elscheková. Tou najvhodnejšou platformou na vyjadrenie svojho názoru je Konferencia o budúcnosti EU, ktorá štartuje 9. mája. Každý, bez ohľadu na to, čo robí alebo odkiaľ pochádza sa počas najbližších dvoch rokov bude môcť zapojiť do diskusií a konzultácii v rôznych politických oblastiach. „Chcela by som pozvať našich občanov a využiť túto šancu. EÚ môže byť len taká akí sme my, občania európskych štátov. Musíme sa aj my posnažiť a svoj hlas do Európy poslať,” dodala Andrea Elscheková.

Vstup Slovenska do EÚ nám priniesol aj európsku identitu.  Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Už dnes môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ. Práve na platforme ku Konferencii o budúcnosti Európy ponúka jedinečnú možnosť ešte väčšieho zapojenia do tvorby politík. Počas diskusií, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch organizované v rámci Konferencie sa môže väčšina ľudí z vlastnej iniciatívy prihlásiť so svojimi nápadmi a myšlienkami. Môžu tak vyjadriť názor na to, kam sa má Európska únia v budúcnosti posúvať a ako má vyzerať.

Prezentáciu a celú národnú správu Eurobarometra nájdete v prílohe +  Záznam z tlačovej konferencie

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 30.04.2021 06:00
Upravené: 03.11.2022 15:07