Bezpečný internet nemusí byť protirečenie

Tri desaťročia verejného používania internetu nás naučili, aké obrovské vymoženosti i riziká tento moderný nástroj prináša. Aj to, že nedoceniť jedny či druhé by bolo obrovskou chybou.

Od tragickej smrti 14-ročného poľského dievčaťa Anny Halman, ktorá otriasala Európou, už uplynulo viac ako desaťročie. Mladá študentka 2. ročníka gymnázia si siahla na život potom, ako si ju spolužiaci v škole nahrávali pri sexuálnom obťažovaní na mobilný telefón a vyhrážali sa jej zverejnením videa na internete. Hoci v čase jej pohrebu, ktorého sa zúčastnilo asi tisíc ľudí a viedol ho gdanský arcibiskup, sa o kyberšikane ešte toľko nehovorilo, dnes patrí tento prípad medzi jej najotrasnejšie mementá na našom kontinente.

Prieskumy ukazujú, že deti vo veku 5 až 15 rokov trávia na internete v priemere viac ako 15 hodín týždenne. Rozvoj moderných technológii prináša nepochybne úžasné možnosti  vzdelávania, kreativity, komunikácie či zábavy, ich užívatelia, najmä deti, sú však čoraz častejšie vystavovaní aj online nástrahám ako sú kyberšikana, sexuálne obťažovanie alebo šírenie nenávisti a násilia.

Deň bezpečného internetu

Tento problém sa nevyhýba ani Slovensku. Podľa vlaňajšej správy Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa s kyberšikanou stretlo vyše 44 percent žiakov od piateho ročníka základných po tretí ročník stredných škôl. V takmer polovici prípadov popisovali skúsenosti s ohováraním, zosmiešňovaním alebo ponižovaním na sociálnych sieťach alebo četovacích aplikáciách, štvrtine ublížilo zverejnenie a šírenie fotografie alebo videa na internete.

Kyberšikanu pritom podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z júna 2017 považuje za rastúcu hrozbu až 86 percent obyvateľov Európskej únie. Takmer tri štvrtiny respondentov zároveň vyjadrilo obavu zo zneužitia údajov na internete.

Situácia v tejto oblasti sa však pomaly mení a čoraz väčšiu pozornosť týmto témam venuje aj medzinárodné spoločenstvo. K aktuálnemu Dňu pre bezpečnejší internet, ktorý si pripomíname práve dnes (5. februára 2019), sa tento rok pripojilo viac ako 140 krajín. Cieľom iniciatívy je predovšetkým výzva pre všetky zainteresované strany, aby sa spojili a prispeli k vytváraniu bezpečnejšieho internetu pre všetkých užívateľov a špeciálne pre deti.

Do iniciatívy sa každoročne intenzívne zapája aj Európska komisia, vlani napríklad spustením  kampane #SaferInternet4EU zameranej na rozvoj kritického myslenia, mediálnej gramotnosti či digitálnych zručností, ktorá pokračuje aj v roku 2019. EÚ podporuje aj národné centrá bezpečnejšieho internetu v členských krajinách, ktoré sa zameriavajú na zvyšovanie povedomia o online hrozbách a na ochranu detí a mládeže na internete. 

Súkromie je vážna vec

Dôležitým krokom pre online bezpečnosť bolo nepochybne aj vlaňajšie zavedenie európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov, známeho aj pod skratkou GDPR. Internetové služby určené aj pre deti a mládež musia po novom podmienky používania formulovať tak, aby im boli schopní porozumieť a rozhodnúť sa aj ich najmladší používatelia.

Pol roka od zavedenia nariadenia je zrejme ešte priskoro na jeho komplexné hodnotenie, no už dnes môžeme povedať, že ochrana súkromia na internete – tak v prípade detí ako aj dospelých - vďaka nemu významne vzrástla.

Od mája 2018 sa na porušovanie svojich práv sťažovalo vyše 62-tisíc ľudí, ktorí upozorňovali predovšetkým na porušenia v oblastí telemarketingu, reklamných emailov a nahrávania bezpečnostnými kamerami. Vážne začali brať svoje povinnosti chrániť osobné údaje zákazníkov aj firmy a organizácie. Len v januári 2019 priznalo v EÚ viac ako 1200 z nich neoprávnený únik dát, ktorý sa tak mohol začať riešiť. 

Celebrity v tieni

V priebehu prvého polroka platnosti GDPR sa podarilo vyvrátiť aj viaceré mýty, ktoré sa s nariadením spájali. A to od tých serióznejších obáv z likvidačných pokút pre firmy až po tie úsmevnejšie o zákaze umiestňovania mien na zvončeky vo vchodoch či zverejňovania detských listov Ježiškovi.

Nové európske pravidlá ochrany súkromia si vlani aj vďaka týmto obavám vyslúžili naozaj veľkú mediálnu pozornosť a zatienili dokonca aj niektoré celebrity. Podľa medzinárodnej mediálnej databázy Factiva bolo GDPR v roku 2018 v médiách zmieňované trikrát častejšie ako zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg a v dňoch najväčšieho ošiaľu vyhľadávalo túto skratku cez Google dokonca viac ľudí ako mená amerických superstar Beyoncé či Kim Kardashian.

Faktom je, že dôsledná ochrana súkromia, ako aj a bezpečnosť nás i našich detí v online svete, si istý čas, investície aj trpezlivosť vyžadujú. Za posledné desaťročie sme v tomto smere prešli veľký kus cesty. Žiaľ, aj pod vplyvom tragédií, akou bola smrť mladej Poľky Anny Halman. Pripustiť si, že v jej prípade nešlo iba o neškodné detské doberanie medzi spolužiakmi, bolo pre časť verejnosti v roku 2006 ťažkým sústom. Aj vďaka tomuto prípadu však Európa berie kyberšikanu a bezpečnosť na internete omnoho vážnejšie. 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 06.02.2019 06:00
Upravené: 03.11.2022 14:41