Európa investuje do vesmíru tam hore v prospech nás všetkých tu dole
Európska únia včera úspešne vypustila na obežnú dráhu štyri nové satelity pre navigačný systém Galileo, vďaka ktorým bude môcť poskytovať presnejší signál. Urobila tak ďalší krok k tomu, aby sa Galileo stal do roku 2020 najlepším systémom satelitnej navigácie na svete.
Komentár Elżbiety Bieńkowskej
Ale prečo by vás malo zaujímať, čo sa deje vo vesmíre? Časť odpovede máte vo svojich rukách. Vďaka systému Galileo určia mapy vo vašom smartfóne s presnosťou na 20 cm, kde sa práve nachádzate. To je lepšie ako GPS. Reaguje na to aj hospodárstvo: len v minulom roku sa predalo približne 75 miliónov mobilných telefónov umožňujúcich využívanie služieb systému Galileo.
Galileo však ponúka viac než len mapy a aplikácie. Jeho signály sa používajú v modernom bankovníctve, satelitnej televízii alebo pri riadení cestnej či železničnej dopravy. Údaje, ktoré poskytuje, nám môžu pomôcť zistiť, z ktorého poschodia telefonuje osoba volajúca o pomoc. V budúcnosti nebude satelitná navigácia chýbať v žiadnom autonómnom automobile ani systéme umelej inteligencie. A to je len začiatok. Galileo povedie k vzniku množstva nových aplikácií a služieb, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť. Okrem týchto praktických využití je Galileo pre Európu strategickým projektom, ktorý zaisťuje jej autonómiu a nezávislosť, bez ohľadu na to, či sa využíva na hospodárske alebo vojenské účely. Investície do tohto programu nám pomáhajú držať krok s USA a nepustiť pred seba Rusko ani Čínu.
Galileo je pritom len časťou nášho snaženia v oblasti vesmíru. Európa vyvinula aj celosvetovo najlepší program satelitného pozorovania Zeme – Copernicus. Vďaka nemu môžeme sledovať našu planétu, jej atmosféru, oceány aj kontinenty. So siedmimi satelitmi na obežnej dráhe sa čoskoro stane druhým najväčším poskytovateľom údajov na svete hneďpo spoločnosti Google.
Copernicus nám poskytuje aj voľný, otvorený a nepretržitý prístup k najpresnejším údajom o klíme a životnom prostredí. Tieto údaje sa využívajú pri záchranných operáciách počas lesných požiarov, záplav, hurikánov a zemetrasení. Jeho satelity nám pomáhajú pri tzv. presnom poľnohospodárstve alebo pri monitorovaní zmeny klímy a znečistenia životného prostredia v mestách. Chceme však ísť ešte o krok ďalej a urobiť z programu Copernicus svetovú jednotku pri sledovaní plnenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody o zmene klímy. Copernicus poskytne Európe technológiu, s pomocou ktorej upevní svoje vedúce postavenie v boji proti zmene klímy. Vďaka programom Galileo a Copernicus sa Európa stala skutočnou vesmírnou veľmocou, druhou najväčšou na svete.
Vesmírny sektor v súčasnosti prechádza obrovskými zmenami, od príchodu nových aktérov až po prelomové technológie a nové obchodné prístupy. Musíme udržať tempo a investovať do vesmíru, stanoviť nový prístup k nemu a využívať synergie s bezpečnostnými a obrannými aplikáciami. Z toho vychádzajú návrhy Európskej komisie na nový Vesmírny program EÚ, na ktorý by mali byť v období po roku 2020 vyčlenené prostriedky vo výške 16 miliárd EUR. Galileo a Copernicus sa tak stanú väčšími, lepšími a silnejšími. Vyvinú sa nové bezpečnostné prvky, ako je napríklad zabezpečená satelitná komunikácia a systém dohľadu nad vesmírnym priestorom a jeho sledovania. Budeme podporovať autonómny prístup Európy do vesmíru a pomôžeme začínajúcim podnikom v tomto sektore prosperovať a rásť.
Vesmírna politika je výborným príkladom úspešnej európskej spolupráce. Žiadny členský štát by takéto úspechy nedokázal dosiahnuť sám. Čo sa týka budúcnosti, musíme pokračovať v projektoch, ktoré sme už začali. S návrhom Komisie na vesmírny program po roku 2020 majú členské štáty a Európsky parlament príležitosť podporiť naše úsilie o zachovanie vedúceho postavenia EÚ vo vesmíre – v prospech Európy a nás všetkých.
Autor/zdroj:
Archív KSK
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
27.07.2018 06:00
Upravené:
03.11.2022 11:31
