Európu opäť obchádza prízrak antisemitizmu

Nedovoľme, aby sa s nástupom moderných technológií opäť šírili aj predsudky a nenávistné prejavy.

Keď sa povie Sereď, väčšine Slovákov sa zrejme vybavia závody vyrábajúce oblátky, logistické centrum amerického internetového giganta, vážska priehrada Kráľová alebo čerstvý prírastok najvyššej futbalovej ligy. V posledných rokoch však tisícky návštevníkov prichádzajú do západoslovenského mestečka aj pre čosi iné.

Od roku 2016 tu sídli Múzeum holokaustu, ktoré  vzniklo v priestoroch niekdajšieho pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Počas druhej svetovej vojny ním prešlo 16-tisíc Židov, väčšinu z nich zavraždili v nacistických vyhladzovacích táboroch,  najmä v poľskom Osvienčime.

Tento najznámejší tábor smrti oslobodili spojenecké sily práve pred 74 rokmi, 27. január preto OSN vyhlásila za Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Celkovo počas neho zahynulo v Európe odhadom až šesť miliónov Židov, len v Osvienčime z toho až milión - okrem nich aj tisíce Poliakov, Rómov, Rusov, Nemcov či Čechov a Slovákov.

Hoci tieto skutočnosti sú dostatočne preskúmané a vyučuje sa o nich už na základných školách, antisemitizmus je žiaľ v časti spoločnosti stále hlboko zakorenený. Podľa veľkého prieskumu medzi židovskou komunitou v 12 krajinách EÚ, ktorý vlani v decembri zverejnila Európska agentúra pre základné práva, má až 9 z 10 európskych Židov pocit, že antisemitizmus za posledných päť rokov dokonca zosilnel.

Odlišné svety

Zaujímavý je pritom kontrast, ako na rovnakú otázku v čerstvom prieskume verejnej mienky Eurobarometer odpovedala široká verejnosť. Antisemitizmus sa v posledných piatich rokoch zhoršil podľa 36 percent obyvateľov Únie, na Slovensku takto odpovedalo iba 15 percent respondentov. Ako problém v našej spoločnosti ho označil každý piaty Slovák.

Čiastočným vysvetlením môže byť aj to, že židovská komunita na Slovensku je len veľmi malá a menej viditeľná. Prieskumy ukazujú, že antisemitizmus citlivejšie vnímajú spoločnosti, kde je Židov viac a objavujú sa aj fyzické útoky. To však neznamená, že tento problém u nás neexistuje.

Počas spomínaných posledných piatich rokov sa prvýkrát do slovenského parlamentu dostali pravicoví extrémisti a ich politici označovali migračnú krízu za židovské sprisahanie, spochybňovali štátne vyznamenania pre ľudí s údajne židovským pôvodom, šesť miliónov židovských obetí počas holokaustu označili za rozprávky či odovzdávali šeky v hodnote odkazujúcej na nacistickú symboliku. Čeliť preto musia aj viacerým stíhaniam a súd má už vyše roka a pol na stole aj návrh na rozpustenie tejto strany.

Antisemitské poznámky však nie sú, u nás a ani v Európe, iba výsadou pravicových extrémistov a vyskytujú sa, žiaľ, naprieč celou spoločnosťou. V skutočnosti až štyria z desiatich európskych Židov zvažujú podľa spomínaného prieskumu opustenie Európy. Mnohí sú síce odhodlaní zostať, no odchod odporúčajú svojim deťom. Česká eurokomisárka Vĕra Jourová to pred pár dňami v Židovskom múzeu v Bruseli komentovala trefne: Vždy, keď Židia v minulosti opúšťali Európu, nič dobré to o stave Európy nehovorilo.

Digitálny antisemitizmus

Na rast antisemitizmu Európska komisia v roku 2015 reagovala menovaním koordinátora pre boj proti antisemitizmu. Aj aktuálny prieskum potvrdil, že najväčšie obavy vyvoláva rast antisemitizmu v online prostredí. Komisia v roku 2016 vydala etický kódex boja proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete, ktorým sa snaží bojovať aj proti antisemitizmu v online prostredí.

Je veľmi dobré, že sa k nemu prihlásili veľké spoločnosti ako Facebook, Microsoft, Twitter či YouTube a monitorovaniu a odstraňovaniu nelegálnych nenávistných prejavov začali venovať veľkú pozornosť. Postupne sa pridávajú aj ďalší dôležití hráči ako Instagram, Snapchat alebo Daily motion. Podľa zatiaľ poslednej hodnotiacej správy z vlaňajška dokázali IT spoločnosti promptne reagovať a odstrániť až 70 percent nenávistných prejavov, na ktoré boli upozornené. Štvrtú správu o pokroku v tomto úsilí zverejní Komisia už v najbližších dňoch.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj národné vlády a inštitúcie a to aj napríklad v oblasti vzdelávania. Prieskumy nám jasne ukazujú, že podceňovanie alebo tolerancia k antisemitimu s nižším vzdelaním rastú. Platí to aj na u nás. Hoci sú Slováci k antisemtizmu vlažnejší, podobne ako priemer EÚ si myslia, že by sa táto téma mala väčšmi vyučovať v školách. 

Tieto kroky musia ísť samozrejme ruka v ruke aj s dôsledným presadzovaním domácich i európskych právnych predpisov, ktorými sa kriminalizujú činy a prejavy, ktoré verejne tolerujú, odmietajú alebo vážne zľahčujú holokaust. Takéto správanie je v dobe rýchleho šírenia falošných správ ešte nebezpečnejšie.

Mimochodom, viete čo bezprostredne predchádzalo topoľčianskemu pogromu zo septembra 1945, po ktorom zostalo v meste 47 zranených, z toho 15 vážne? Rozšírenie falošnej správy, že z miestnej kláštornej školy majú odísť rehoľné sestry a namiesto nich majú dosadiť židovských učiteľov.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Tento komentár bol zverejnený v denníku SME 26. januára 2019.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 28.01.2019 06:00
Upravené: 03.11.2022 14:41