Tabačka Kulturfabrik Terra incognita Spišský Jeruzalem

Februárový súbor prípadov nesplnenia povinnosti: kľúčové rozhodnutia

Miesto: Brusel

Európska komisia už tradične prijala súbor rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti, ktorými podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.

Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.

Kľúčové rozhodnutia Komisie sú uvedené ďalej v texte a usporiadané podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia zároveň uzatvára 100 prípadov, v ktorých sa problémy týkajúce sa dotknutých členských štátov vyriešili bez toho, aby musela v konaní pokračovať.

Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v úplnom znení otázok a odpovedí. Podrobnejšie informácie o všetkých prijatých rozhodnutiach sú k dispozícii v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti.

1. Životné prostredie

(Ďalšie informácie: Vivian Loonela – tel.: +32 22966712, Daniela Stoycheva – tel.: +32 22953664)

Formálne výzvy podľa článku 260 ZFEÚ

Ochrana prírody: Komisia vyzýva POĽSKO, aby vykonalo rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa ochrany prírody v Bielovežskom pralese

Komisia pokračuje v konaní proti Poľsku s cieľom zabezpečiť, aby vykonalo rozsudok Súdneho dvora EÚ týkajúci sa povinností, ktoré Poľsku vyplývajú zo smernice o biotopoch (smernica 92/43/EHS) a smernice o vtákoch (smernica 2009/147/ES) a ktoré si Poľsko nesplnilo, pokiaľ ide o ochranu Bielovežského pralesa. V týchto smerniciach sú zakotvené rôzne povinnosti členských štátov, ako napríklad prijatie opatrení na zabránenie poškodzovaniu biotopov a rušeniu druhov, overovanie, či projekt môže mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000 ešte pred jeho pred schválením či vytvorenie systému prísnej ochrany viacerých druhov. Aj v Európskej zelenej dohode a európskej stratégii v oblasti biodiverzity sa uvádza, že je nevyhnutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity ochranou a obnovou biodiverzity.

Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. apríla 2018 rozhodol v neprospech Poľska, pretože sa neuistilo, že plán obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Bielovežského pralesa nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokalít sústavy Natura 2000. Poľsko takisto nezaviedlo potrebné ochranné opatrenia pre chránené druhy a biotopy a nezaručilo vysokú úroveň ochrany chránených druhov a vtákov, pokiaľ ide o ich úmyselné zabíjanie alebo rušenie či poškodzovanie alebo ničenie ich miest na rozmnožovanie a hniezd v lesnej oblasti Bielovežského pralesa.

Poľsko doposiaľ rozsudok nevykonalo v plnom rozsahu. Poľsko najmä nezrušilo prílohu k plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Bielovežského pralesa zavedenú v roku 2016 a nenahradilo ju opatreniami, ktoré by zachovali integritu lokality, zabezpečili jej ochranu, ako aj ochranu druhov a biotopov. Opatrenia plánované Poľskom nie sú v súlade so smernicami ani s rozsudkom Súdneho dvora. Napriek stretnutiam a výmenám informácií na technickej úrovni, na ktorých Komisia vyjadrila svoje obavy a poskytla poradenstvo v súvislosti so správnym vykonaním rozsudku, sa situácia v Poľsku nezmenila.

Komisia preto dnes vo formálnej výzve žiada Poľsko, aby prijalo všetky opatrenia potrebné na nápravu situácie. Poľsko má dva mesiace na to, aby reagovalo na obavy Komisie. V opačnom prípade môže Komisia vec opätovne postúpiť Súdnemu dvoru EÚ spolu s návrhom finančných sankcií.

Formálne výzvy podľa článku 258 ZFEÚ

Kvalita ovzdušia: Komisia vyzýva RUMUNSKO, aby zlepšilo pravidlá EÚ týkajúce sa priemyselných emisií

Komisia žiada Rumunsko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou EÚ o priemyselných emisiách (smernica 2010/75). Priemyselné činnosti majú významný vplyv na životné prostredie. Cieľom smernice o priemyselných emisiách je prevencia a znižovanie škodlivých priemyselných emisií v celej EÚ, ako aj podpora využívania energeticky a zdrojovo efektívnych techník, ktoré slúžia na zníženie emisií znečisťujúcich látok. V Európskej zelenej dohode, ktorá má za cieľ nulové znečistenie, sa kladie dôraz na zníženie znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Úplné vykonávanie noriem kvality ovzdušia ukotvených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane životného prostredia.

Rumunský právny poriadok nezaručuje realizáciu hlavných cieľov smernice, ku ktorým patrí najmä požiadavka, že zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolení. Na jednej strane rumunský právny systém vo svojom súčasnom stave stanovuje veľmi nízke a neprimerané sankcie, ktoré nie sú účinné, proporcionálne ani odrádzajúce, čo je v rozpore s požiadavkami smernice. Po druhé rumunské orgány nevykonávajú existujúce právne predpisy koherentným spôsobom na administratívnej úrovni (napr. pozastavenie prevádzky zariadení bez povolení) a rumunské súdnictvo nevynucuje sankcie, čím sa ruší akákoľvek účinnosť a odrádzajúci účinok.

Komisia preto zasiela Rumunsku formálnu výzvu a Rumunsko má teraz dva mesiace na to, aby odstránilo nedostatky zistené Komisiou. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Príroda: Komisia vyzýva LITVU, aby zabezpečila dodržiavanie právnych predpisov EÚ o ochrane prírody

Komisia vyzýva Litvu, aby prijala ďalšie opatrenia na ochranu a správu svojich lokalít v sústave Natura 2000 a splnila tak svoje povinnosti podľa smernice o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS).

Európskej zelenej dohode aj európskej stratégii v oblasti biodiverzity sa uvádza, že je nevyhnutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity prostredníctvom ochrany a obnovy prírody. V súlade so smernicou o biotopoch sa od členských štátov vyžaduje, aby navrhli lokality s európskym významom v rámci EÚ, ktoré sa následne zaradia do biogeografických zoznamov EÚ. Do šiestich rokov od takéhoto zaradenia do zoznamu musia členské štáty stanoviť ciele ochrany a zaviesť opatrenia na zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a biotopov, pričom lokality označia za osobitné chránené územia. Ide o kľúčové požiadavky na ochranu biodiverzity v celej EÚ.

Pokiaľ ide o Litvu, lehota na vykonanie potrebných krokov uplynula v prípade 406 lokalít s európskym významom nachádzajúcich sa v boreálnom biogeografickom regióne. Litva okrem toho nestanovila dostatočne podrobné a kvantifikované ciele ochrany špecifické pre jednotlivé lokality ani potrebné ochranné opatrenia pre všetkých 406 lokalít.

Komisia preto zasiela Litve formálnu výzvu a Litva má teraz dva mesiace na to, aby odstránila nedostatky zistené Komisiou. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Príroda: Komisia vyzýva ŠPANIELSKO, aby si splnilo povinnosť chrániť deltu rieky Llobregat

Komisia vyzýva Španielsko, aby prijala ďalšie opatrenia na ochranu a správu svojich lokalít v sústave Natura 2000 a splnila tak svoje povinnosti podľa smernice o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS). Španielsko musí predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu lokality sústavy Natura 2000 „Delta del Llobregat“, ku ktorému dochádza v dôsledku realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov, ako je rozšírenie medzinárodného letiska a prístavu v Barcelone.

Európskej zelenej dohode a európskej stratégii v oblasti biodiverzity sa uvádza, že je nevyhnutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity ochranou a obnovou biodiverzity.

Napriek tomu, že ide o jeden z najhustejšie obývaných regiónov na Pyrenejskom polostrove, krehké ekosystémy stojatých vôd delty rieky Llobregat sa vyznačujú mimoriadnou biodiverzitou a zohrávajú kľúčovú úlohu v migračných trasách mnohých druhov európskych vtákov, čím prispievajú k zachovaniu celkovej súdržnosti sústavy Natura 2000.

Od roku 2013 sa so španielskymi orgánmi diskutuje o zhoršovaní situácie v tejto oblasti a o možnostiach zmierňovania a kompenzácie environmentálnych škôd spôsobených veľkými infraštruktúrnymi projektmi. Záväzky, ktoré orgány prijali na účely zmiernenia a kompenzácie, ako napr. prijatie a vykonávanie osobitného plánu na ochranu prírodných oblastí a krajiny delty rieky Llobregat a rozšírenie osobitne chráneného územia v záujme ochrany území, ktoré sú najvhodnejšie na ochranu vtáctva, sa však dostatočne neplnia.

Komisia preto zasiela Španielsku formálnu výzvu a Španielsko má teraz dva mesiace na to, aby odstránilo nedostatky zistené Komisiou. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Dodatočné formálne výzvy

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie: Komisia žiada FRANCÚZSKO, aby zlepšilo svoje vnútroštátne pravidlá

Komisia vyzýva Francúzsko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica 2011/92/EÚ), podľa ktorej sa vyžaduje, aby verejné a súkromné projekty podliehali pred ich schválením posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Členské štáty EÚ prijali v apríli 2014 nový právny predpis (smernica 2014/52/EÚ), ktorým sa znižuje administratívna záťaž, pozdvihuje úroveň ochrany životného prostredia a zároveň sa prispieva k tomu, aby hospodárske rozhodnutia o verejných a súkromných investíciách boli predvídateľnejšie a udržateľnejšie. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európa pokračovala v plnení svojich environmentálnych cieľov.

Komisia už Francúzsku zaslala formálnu výzvu 7. marca 2019. Analýza následných právnych a regulačných ustanovení odhalila niekoľko ďalších problémov s transpozíciou. Francúzske právne predpisy, ktorými sa transponuje zmenená smernica, sú v niektorých aspektoch nedostatočné. Týka sa to najmä transpozície povinnosti príslušného orgánu zohľadniť kritériá uvedené v prílohe III smernice s cieľom určiť, či projekt týkajúci sa zariadenia klasifikovaného ako zariadenie podliehajúce registrácii musí podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Problematická je takisto transpozícia povinnosti členských štátov zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonávali svoje úlohy objektívne a nenachádzali sa v situácii konfliktu záujmov.

Keďže správa v oblasti životného prostredia zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní riadneho fungovania rôznych sektorových pravidiel, Komisia sa rozhodla zaslať Francúzsku dodatočnú formálnu výzvu. Francúzsko má dva mesiace na odpoveď. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Kvalita ovzdušia: Komisia vyzýva BELGICKO, ČESKO a POĽSKO, aby chránili svoje obyvateľstvo pred znečistením ovzdušia

Komisia vyzýva BelgickoČesko a Poľsko, aby splnili požiadavky smernice 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Ak sa prekročia limitné hodnoty stanovené v smernici, členské štáty sú povinné prijať plány týkajúce sa kvality ovzdušia a zabezpečiť prijatie primeraných opatrení, aby sa v maximálnej možnej miere skrátilo trvanie obdobia prekračovania. V Európskej zelenej dohode, ktorá má za cieľ nulové znečistenie, sa kladie veľký dôraz na zníženie miery znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Oxid dusičitý (NO2) pochádza najmä z ľudských činností, ako je napríklad cestná doprava (najmä dieselové vozidlá) a priemysel. Tento druh znečistenia je príčinou vážnych ochorení, ako je astma a znížená funkcia pľúc. Úplné vykonanie noriem kvality ovzdušia zakotvených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane prírodného prostredia. Právne predpisy EÚ týkajúce sa okolitého ovzdušia ponechávajú členským štátom možnosť výberu, pokiaľ ide o nástroje na dosiahnutie súladu s dohodnutými normami kvality ovzdušia. Napriek povinnosti členských štátov zabezpečiť dobrú kvalitu ovzdušia pre svojich občanov zostáva znečistenie ovzdušia problémom na mnohých miestach, pričom situácia je obzvlášť závažná v mestských oblastiach.

V Belgicku sa limitné hodnoty oxidu dusičitého (NO2) prekračujú v zóne kvality ovzdušia Brusel od roku 2010 a v zóne kvality ovzdušia Antverp od roku 2015. Okrem toho je v zóne kvality ovzdušia Charleroi potrebné zriadiť miesto vzorkovania so zameraním na znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou.

V Česku boli ročné limitné hodnoty NO2 prekročené v aglomerácii Praha a v súčasnosti neexistuje pre túto aglomeráciu platný plán kvality ovzdušia.

V Poľsku boli ročné limitné hodnoty NOprekročené v štyroch aglomeráciách (varšavskej, krakovskej, vroclavskej a hornosliezskej). Zo správ vyplýva, že opatrenia prijaté na riešenie prekračovania hodnôt NO2 nepostačujú na to, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili.

Keďže tieto krajiny si doposiaľ nesplnili svoje povinnosti, Komisia im teraz zasiela odôvodnené stanoviská. Belgicko, Česko a Poľsko majú teraz dva mesiace na to, aby zareagovali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie: Komisia vyzýva CYPRUS, aby posilnil svoje vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vplyvu verejných a súkromných projektov na životné prostredie

Komisia nalieha na Cyprus, aby v plnej miere transponoval do svojho právneho poriadku smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica 2011/92/EÚ) týkajúcu sa hodnotenia environmentálnych účinkov určitých verejných a súkromných projektov. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európa pokračovala v plnení svojich environmentálnych cieľov.

Cyprus nesprávne transponoval niektoré časti smernice, čo znamená, že projekty na Cypre, v prípade ktorých sa musí vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie, možno schváliť aj vtedy, ak nie sú v plnom súlade so smernicou. Cyprus napríklad netransponoval svoju povinnosť zabezpečiť, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu. Netransponoval ani povinnosť stanoviť podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií.

Keďže Cyprus si doposiaľ nesplnil svoje povinnosti, Komisia mu teraz zasiela odôvodnené stanovisko. Cyprus má teraz dva mesiace na to, aby prijal potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru EÚ.

Veci postúpené Súdnemu dvoru Európskej únie

Kvalita ovzdušia: Komisia postupuje Súdnemu dvoru vec SLOVENSKA z dôvodu zlej kvality ovzdušia

Európska komisia dnes rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru Európskej únie postúpi vec Slovenska v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v dôsledku vysokej úrovne tuhých častíc (PM10). Ak sa prekročia limitné hodnoty stanovené v právnych predpisoch EÚ o kvalite okolitého ovzdušia (smernica 2008/50/ES), členské štáty sú povinné prijať plány týkajúce sa kvality ovzdušia a zabezpečiť prijatie primeraných opatrení, aby sa podľa možnosti maximálne skrátilo trvanie obdobia prekračovania. V Európskej zelenej dohode, ktorá má za cieľ nulové znečistenie, sa kladie dôraz na zníženie znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Úplné vykonávanie noriem kvality ovzdušia ukotvených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane prírodného prostredia. Slovensko však nedodržiavalo denné limitné hodnoty koncentrácie častíc PM10, ktoré sú právne záväzné od roku 2005. Údaje poskytnuté Slovenskom potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj v rokoch 2005 – 2019 (okrem roku 2016) a v aglomerácii Košice v rokoch 2005 – 2019 (okrem rokov 2015 a 2016). Nepreukázalo sa, že by opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia predložené Slovenskom boli včasné a účinné na zníženie znečistenia v rámci dohodnutých limitov a že by prispievali k tomu, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ. Slovensko preto neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácii Košice a zóne kvality ovzdušia Košický kraj. Komisia preto postupuje vec Slovenska Súdnemu dvoru EÚ. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

Ochrana prírody: Komisia postupuje Súdnemu dvoru vec NEMECKA z dôvodu nesprávneho vykonania smernice o biotopoch

Európska komisia dnes rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru EÚ postúpi vec Nemecka, pretože nedodržalo svoje povinnosti podľa smernice o biotopoch (smernica 92/43/EHS) týkajúce sa ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Podľa tejto smernice musia členské štáty určiť osobitné chránené územia, v ktorých stanovia osobitné ciele ochrany a príslušné ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany prítomných druhov a biotopov. V Európskej zelenej dohode, ako aj v európskej stratégii v oblasti biodiverzity sa zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity ochranou a obnovou biodiverzity. Lehota na dokončenie týchto nevyhnutných krokov pre všetky lokality v Nemecku uplynula v niektorých prípadoch pred viac než 10 rokmi. Podľa najnovších informácií, ktoré poskytli príslušné orgány, Nemecko stále nezaviedlo ochranné opatrenia, ktoré sa zvyčajne prijímajú v plánoch riadenia jednotlivých lokalít, pre približne 15 % svojich lokalít s európskym významom. Okrem uvedených oneskorení sa Komisia domnieva, že ciele ochrany stanovené pre jednotlivé lokality s európskym významom nie sú dostatočne kvantifikované, merateľné a vykazovateľné. Komisia dospela k záveru, že vo všetkých spolkových krajinách, ako aj na federálnej úrovni existuje všeobecná a pretrvávajúca prax nedostatočného stanovovania podrobných a kvantifikovaných cieľov ochrany, ktorá sa týka všetkých 4606 lokalít s európskym významom. Táto skutočnosť má významný vplyv na kvalitu a účinnosť zavedených ochranných opatrení. Komisia preto postupuje vec Nemecka Súdnemu dvoru EÚ. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

Hluk: Komisia postupuje Súdnemu dvoru vec POĽSKA z dôvodu nesúladu so smernicou o hluku

Európska komisia dnes rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru EÚ postúpi vec Poľska, pretože si nesplnilo svoje povinnosti podľa smernice o hluku (2002/49/ES). V Európskej zelenej dohode sa pre EÚ stanovuje cieľ nulového znečistenia v prospech verejného zdravia i životného prostredia, ako aj úsilie o klimatickú neutrálnosť. V tejto súvislosti je potrebné prijať akčné plány na boj proti hluku, ktorý poškodzuje ľudské zdravie. Poľské vnútroštátne právo nezaručuje vypracovanie akčných plánov, ktoré sa podľa smernice vyžadujú bez ohľadu na to, či sa v danej oblasti prekračujú limitné hodnoty hluku. Stále chýbajú akčné plány pre 20 hlavných železničných úsekov a 290 hlavných cestných úsekov napriek tomu, že lehota na prijatie takýchto akčných plánov už uplynula. Vo vnútroštátnom práve sa okrem toho nevyžaduje, aby akčné plány obsahovali všetky potrebné prvky stanovené v smernici, najmä záznamy o verejných konzultáciách, opatrenia na ochranu tichých oblastí a dlhodobú stratégiu. Prostredníctvom verejných konzultácií o akčných plánoch si môže verejnosť overiť, či orgány prijímajú primerané opatrenia na zníženie potenciálne škodlivej hladiny hluku alebo na zabránenie jej škodlivému účinku, a vyjadriť svoj názor. Z tohto dôvodu je potrebné nielen prijať akčné plány, ale aj zabezpečiť, aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch vyžadovalo povinné začlenenie všetkých prvkov. Keďže Poľsko nezareagovalo na obavy uvedené v odôvodnenom stanovisku Komisie, Komisia postupuje vec Súdnemu dvoru EÚ. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

Komunálne odpadové vody: Komisia postupuje Súdnemu dvoru EÚ vec SLOVINSKA v súvislosti s úpravou odpadových vôd

Európska komisia dnes rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru Európskej únie postúpi vec Slovinska, pretože nedodržiava požiadavky stanovené v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd (smernica 91/271/EHS). V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že mestské aglomerácie (obce, mestá, osídlenia) náležite zbierajú a čistia svoje odpadové vody, a tým odstraňujú alebo redukujú všetky ich nežiaduce účinky. Účelom Európskej zelenej dohody je nasmerovať EÚ na cestu k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia Úplné vykonávanie noriem zakotvených v právnych predpisoch EÚ je dôležité z hľadiska účinnej ochrany ľudského zdravia a ochrany prírodného prostredia. Slovinsko malo v súlade so svojimi dohodami podľa zmluvy o pristúpení zabezpečiť od roku 2016 úplný súlad s požiadavkami smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Štyri aglomerácie s populačným ekvivalentom nad 10 000 (Ľubľana, Trbovlje, Kočevje a Loka) nespĺňajú tieto požiadavky, pretože komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov nie sú pred vypustením primerane čistené. Aglomerácie Kočevje, Trbovlje a Loka okrem toho nespĺňajú ďalšie požiadavky smernice týkajúce sa citlivých oblastí, keďže komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov nepodliehajú pred vypustením do týchto oblastí náročnejšiemu čisteniu. Hoci slovinské orgány predložili údaje z monitorovania s cieľom preukázať súlad s požiadavkami smernice, Komisia dospela vzhľadom na nedostatky a medzery v nich k záveru, že v prípade uvedených aglomerácií orgány tento súlad nepreukázali. Komisia preto postupuje vec Slovinska Súdnemu dvoru Európskej únie. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

2. Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

(Ďalšie informácie: Sonya Gospodinova – tel.: +32 22966953; Federica Miccoli – tel.: +32 22958300)

Formálne výzvy

Oneskorené platby: Komisia vyzýva BELGICKO, GRÉCKO a SLOVENSKO, aby dodržiavali smernicu o oneskorených platbách a zabezpečili, aby podniky a MSP dostali zaplatené včas

Európska komisia podniká ďalšie kroky proti BelgickuGrécku a Slovensku s cieľom zaručiť správne uplatňovanie smernice o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ) a predísť stratám podnikateľov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v uvedených krajinách. Oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú ich likviditu a bránia ich rastu. Podniky a MSP sa spoliehajú na pravidelné platby, aby mohli zabezpečiť prevádzku a udržať zamestnanosť, čo platí dvojnásobne v súčasnosti, keď čelíme zdravotnej kríze a hospodárskym ťažkostiam. V smernici o oneskorených platbách sa subjektom verejného sektora ukladá povinnosť zaplatiť faktúry do 30 dní (alebo 60 dní v prípade verejných nemocníc). Subjekty verejného sektora sú povinné platiť svojim dodávateľom včas a ísť príkladom v boji proti kultúre oneskorených platieb v podnikateľskom prostredí. V tejto súvislosti Komisia zasiela Slovensku odôvodnené stanovisko z dôvodu nadmerných oneskorení platieb v sektore verejného zdravotníctva, Grécku formálnu výzvu z dôvodu nadmerného oneskorenia platieb v sektore zdravotníctva a Belgicku formálnu výzvu z dôvodu nadmerného oneskorenia platieb vo verejnom sektore. Tieto tri členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby reagovali na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Slovenska na Súdny dvor a o zaslaní odôvodneného stanoviska Grécku a Belgicku.

Odôvodnené stanoviská

Uznávanie odborných kvalifikácií: Komisia žiada ČESKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ

Komisia dnes zaslala Česku dodatočné odôvodnené stanovisko týkajúce sa nesúladu s pravidlami EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ). V júli 2020 sa Komisia rozhodla postúpiť vec Česka Súdnemu dvoru EÚ za to, že nenapravilo porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti odborných kvalifikácií, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa usadenia sa, dočasného poskytovania služieb a osobitných požiadaviek na určité zdravotnícke povolania a postavenie odborníkov. Komisia dnes zasiela dodatočné odôvodnené stanovisko s cieľom odôvodniť a objasniť niektoré sťažnosti vznesené v počiatočnej fáze postupu v prípade nesplnenia povinnosti. Medzitým sa postúpenie prípadu na Súdny dvor EÚ odložilo a čaká sa na odpoveď českých orgánov. Česko má teraz dva mesiace na to, aby reagovalo na tvrdenia Komisie.

3. Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov

(Ďalšie informácie: Daniel Ferrie – tel.: +32 22986500, Aikaterini Apostola – tel.: +32 22987624)

Formálne výzvy

Boj proti praniu špinavých peňazí: Komisia vyzýva NEMECKO, PORTUGALSKO a RUMUNSKO, aby správne transponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí

Komisia dnes zaslala NemeckuPortugalsku a Rumunsku formálne výzvy, pretože nesprávne transponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD4). Lehota na transpozíciu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí uplynula 27. júna 2017. Po posúdení transpozičných opatrení oznámených týmito členskými štátmi Komisia dospela k záveru, že viaceré ustanovenia uvedenej smernice neboli správne transponované do ich vnútroštátnych právnych poriadkov. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre zabezpečenie finančnej stability a bezpečnosti v Európe. S cieľom zintenzívniť úsilie v tejto oblasti Komisia uverejnila 7. mája šesťbodový akčný plán na ďalšie posilnenie boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Nedávne škandály týkajúce sa prania špinavých peňazí však odhalili potrebu prísnejších pravidiel na úrovni EÚ. Legislatívne medzery, ktoré sa vyskytujú v jednom členskom štáte, majú vplyv na EÚ ako celok. Preto by sa mali pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať s cieľom bojovať proti trestnej činnosti a chrániť náš finančný systém. V tejto súvislosti Komisia dnes rozhodla, že dotknuté členské štáty musia riešiť základné aspekty rámca boja proti praniu špinavých peňazí, ako je náležitá výmena informácií s finančnými spravodajskými jednotkami, požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu klientovi, primeraná spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami alebo transparentnosť centrálnych registrov konečných užívateľov výhod Nemecko, Portugalsko a Rumunsko majú dva mesiace na to, aby na tvrdenia Komisie poskytli uspokojivú odpoveď. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

4. Mobilita a doprava

(Ďalšie informácie: Stefan de Keersmaecker – tel.: +32 22984680, Stephan Meder – tel.: +32 22913917)

Formálne výzvy

Cestná doprava: Komisia vyzýva SLOVINSKO, aby otvorilo svoj trh poskytovateľom Európskej služby elektronického výberu mýta

Komisia sa dnes rozhodla zaslať formálnu výzvu Slovinsku z dôvodu nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2004/52/ES a z rozhodnutia 2009/750/ES v súvislosti s umožnením vstupu poskytovateľov Európskej služby elektronického výberu mýta (EETS) do slovinských mýtnych oblastí. Európske pravidlá sa týkajú vstupu poskytovateľov elektronického výberu mýta na trh a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní spoločného trhu s EETS v Európe, ako aj interoperability pre používateľov. Tieto pravidlá si vyžadujú bezodkladné uzavretie zmluvných rokovaní medzi mýtnymi úradmi a poskytovateľmi služieb, aby sa poskytovateľom EETS zabezpečil spravodlivý a nediskriminačný prístup k mýtnemu trhu. Slovinsko má dva mesiace na to, aby reagovalo na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia zaslať odôvodnené stanovisko.

Železničná doprava: Komisia žiada LITVU, aby správne transponovala pravidlá smernice 2012/34/EÚ týkajúce sa prednosti v prípadoch preťažených tratí

Komisia sa dnes rozhodla zaslať Litve formálnu výzvu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou a vykonávaním článkov smernice 2012/34/EÚ, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, ktoré sa týkajú pravidiel prednosti v prípadoch preťažených tratí. Pravidlá prednosti sú pravidlá, ktoré umožňujú manažérovi infraštruktúry prideľovať vlakové trasy pri preťažení infraštruktúry. Zistilo sa, že sporné pravidlá prednosti idú nad rámec toho, čo umožňuje smernica, a že sú diskriminačné v tom, že zvýhodňujú etablovaný železničný podnik. Litva má teraz dva mesiace na to, aby reagovala na obavy Komisie. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle odôvodnené stanovisko.

Jednotné európske nebo: Komisia vyzýva osem členských štátov, aby dodržiavali pravidlá EÚ o poskytovaní služieb dátového spojenia

Komisia sa rozhodla zaslať dodatočné formálne výzvy Bulharsku, Cypru, Francúzsku, Grécku, Litve, Malte, Portugalsku a Slovensku za to, že neposkytujú a neprevádzkujú služby dátového spojenia pre všetkých prevádzkovateľov lietadiel schopných spojenia dátovým prenosom a lietajúcich v rámci vzdušného priestoru, za ktorý tieto štáty zodpovedajú. Tieto dodatočné výzvy nadväzujú na formálne výzvy zaslané 15. mája 2020. Každý členský štát je povinný na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 29/2009 v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ prijať opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že poskytovatelia letových prevádzkových služieb sú schopní poskytovať a prevádzkovať tieto služby. Služby dátového spojenia sú komunikácie medzi lietadlom a zemou, ktoré sa prenášajú dátovým spojením, čím dopĺňajú hlasovú komunikáciu tradične používanú pri riadení letovej prevádzky. Zavedenie tejto interoperabilnej technológie v Európe je nevyhnutné na zlepšenie účinnosti komunikácie medzi pilotmi a kontrolórmi, čím sa zvýši kapacita riadenia letovej prevádzky. Lehota pre poskytovateľov letových prevádzkových služieb na zabezpečenie poskytovania a prevádzky služieb dátového spojenia uplynula 5. februára 2018. Keďže v niektorých kontrolných centrách nie je k dispozícii potrebné vybavenie, prevádzkovatelia lietadiel nemôžu využívať služby dátového spojenia – to je dôvod prečo prevádzkovatelia boli povinní zaviesť povinné vybavenie s účinnosťou od 5. februára 2020. Dotknuté členské štáty teraz majú jeden mesiac na to, aby reagovali na obavy Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Námorníci: Komisia vyzýva ŠPANIELSKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ o minimálnej úrovni prípravy námorníkov

Komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Španielsku, pretože neprijalo potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s pravidlami EÚ o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (smernica 2008/106/ES v znení zmien). Cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť, aby sa požiadavky na prípravu námorníkov dodržiavali v celej EÚ a aby spĺňali už dohodnuté medzinárodné normy. Komisia vyzýva Španielsko, aby prijalo nápravné opatrenia, pokiaľ ide o: osvedčovanie spôsobilosti námorníkov; riadenie kvality inštitúcií námorného vzdelávania a odbornej prípravy; navrhovanie, preskúmanie a schvaľovanie námorných programov a kurzov; monitorovanie a hodnotenie odbornej prípravy a posúdenie zo strany námornej správy; kvalifikáciu a odbornú prípravu hodnotiteľov, inštruktorov a vedúcich kurzov; výcvik na palube a používanie simulátorov. Španielsko má teraz dva mesiace na to, aby vyriešilo obavy uvedené v odôvodnenom stanovisku. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť vec Súdnemu dvoru EÚ.

5. Spravodlivosť a vnútorné veci

(Ďalšie informácie: Christian Wigand - tel.: +32 22962253; Adalbert Jahnz – tel.: + 32 22953156; Katarzyna Kolanko – tel.:+32 22963444; Jordis Ferroli – tel.: +32 22992729; Laura Bérard – tel.: + 32 22955721; Ciara Bottomley – tel.: +32 22969971)

 Formálne výzvy, čl. 260

Zákon o MVO: Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby vykonalo rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa maďarského zákona o MVO financovaných zo zahraničia

Komisia zasiela formálnu výzvu Maďarsku, pretože nevykonalo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-78/18 Komisia/Maďarsko. Ide o postup v prípade nesplnenia povinnosti založený na článku 260 ods. 2 ZFEÚ, čo znamená, že Komisia môže vec opätovne postúpiť Súdnemu dvoru a požiadať o finančné sankcie po tom, ako poskytla členskému štátu príležitosť vyjadriť sa. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí z 18. júna 2020 týkajúcom sa maďarského zákona o MVO (ďalej len „zákon o transparentnosti“) konštatoval, že tento zákon je v rozpore s pravidlami EÚ o voľnom pohybe kapitálu (článok 63 ZFEÚ) a základné práva na ochranu osobných údajov a slobodu združovania, ktoré sú chránené Chartou základných práv EÚ. Súdny dvor predovšetkým zdôraznil, že právo na slobodu združovania je jedným zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti a zahŕňa práva organizácií občianskej spoločnosti vyhľadávať, zabezpečovať a využívať zdroje. Súd dospel k záveru, že maďarské právne predpisy ohrozujú úlohu občianskej spoločnosti ako nezávislého aktéra v demokratických spoločnostiach, čím sa oslabuje ich právo na slobodu združovania, vytvára sa voči nim prostredie nedôvery a obmedzuje sa súkromie darcov. Rozsudky Európskeho súdneho dvora sú pre dotknutý členský štát okamžite záväzné. Komisia sa domnieva, že Maďarsko neprijalo potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku napriek opakovaným výzvam Komisie, aby tak urýchlene urobilo. Maďarsko predovšetkým nezrušilo zákon o transparentnosti, o ktorom sa zistilo, že je v rozpore s právom EÚ. Komisia preto dnes prostredníctvom formálnej výzvy žiada Maďarsko, aby prijalo a vykonalo všetky opatrenia potrebné na nápravu situácie. Maďarsko má dva mesiace na to, aby reagovalo na obavy Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o vrátení veci Súdnemu dvoru EÚ spolu s návrhom finančných sankcií.

Formálne výzvy

Boj proti rasizmu a xenofóbii: Komisia vyzýva BELGICKO, BULHARSKO, FÍNSKO, POĽSKO a ŠVÉDSKO, aby plne transponovali právne predpisy EÚ, ktoré kriminalizujú nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti

Komisia dnes rozhodla o zaslaní formálnych výziev BelgickuBulharskuFínskuPoľsku a Švédsku, pretože do svojich vnútroštátnych právnych predpisov úplne alebo presne netransponovali pravidlá EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii prostredníctvom ustanovení trestného práva (rámcové rozhodnutie 2008/913/SVV). Cieľom rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby sa závažné prejavy rasizmu a xenofóbie v celej EÚ trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Belgický a bulharský právny rámec nezabezpečujú, aby vnútroštátne súdy zohľadňovali rasistické a xenofóbne pohnútky ako priťažujúcu okolnosť v prípade všetkých spáchaných trestných činov, a preto nezaručujú účinné a primerané stíhanie týchto trestných činov. Bulharsko nesprávne transponovalo kriminalizáciu určitých foriem nenávistných prejavov, ktoré podnecujú k násiliu alebo nenávisti, konkrétne verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie medzinárodných zločinov a holokaustu. Do poľského trestnoprávneho rámca boli nesprávne transponované pravidlá týkajúce sa nenávistných prejavov podnecujúcich k rasovému a xenofóbnemu násiliu a je v ňom obmedzený rozsah kriminalizácie podnecovania k nenávisti. Poľsko okrem toho nesprávne transponovalo kriminalizáciu určitých foriem nenávistných prejavov tým, že vynechalo skutky hrubého zľahčovania medzinárodných zločinov a holokaustu a obmedzilo kriminalizáciu popierania a schvaľovania týchto trestných činov len na prípady, keď boli takéto trestné činy spáchané proti poľským občanom. Do fínskych a švédskych právnych predpisov boli nesprávne transponované nenávistné prejavy podnecujúce k násiliu a nie sú v nich kriminalizované nenávistné prejavy, ak sú adresované jednotlivým členom skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu alebo národnosti alebo etnického pôvodu. Fínsko a Švédsko okrem toho nekriminalizujú určité formy nenávistných prejavov, konkrétne verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie medzinárodných zločinov a holokaustu. Fínsko okrem toho nezabezpečilo, aby bolo možné vyšetrovať a stíhať trestné činy súvisiace s rasizmom a xenofóbiou bez trestného oznámenia zo strany obete. Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Poľsko a Švédsko majú teraz dva mesiace na to, aby reagovali na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska. Komisia zaslala v tejto veci Estónsku a Rumunsku v októbri 2020 formálne výzvy a tieto prípady zostávajú otvorené. Komisia pokračuje v posudzovaní transpozície tohto rámcového rozhodnutia v ďalších členských štátoch.

Európsky zatykač: Komisia začína postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti CYPRU, NEMECKU a ŠVÉDSKU

Komisia sa dnes rozhodla zaslať formálne výzvy CypruNemecku a Švédsku v súvislosti s neúplnou a/alebo nesprávnou transpozíciou rámcového rozhodnutia o európskom zatykači (2002/584/SVV). Európsky zatykač umožňuje zjednodušené postupy cezhraničného súdneho odovzdávania: ak sudca ktoréhokoľvek členského štátu vydá zatykač na zatknutie a zadržanie podozrivého, ktorý spáchal závažný trestný čin, tento zatykač platí na celom území EÚ. Európsky zatykač funguje od 1. januára 2004 a nahradil niekdajšie zdĺhavé postupy vydávania osôb medzi členskými štátmi EÚ. Na zabezpečenie riadneho fungovania európskeho zatykača je nevyhnutné, aby všetky členské štáty v plnej miere a správne začlenili všetky ustanovenia rámcového rozhodnutia do svojho vnútroštátneho práva. CyprusNemecko a Švédsko tak neurobili – a napríklad zaobchádzali so svojimi štátnymi príslušníkmi priaznivejšie v porovnaní s občanmi EÚ z iných členských štátov alebo sa odvolávali na dodatočné dôvody na zamietnutie zatykača, ktoré nie sú uvedené v rámcovom rozhodnutí. Komisia sa preto dnes rozhodla zaslať týmto trom členským štátom formálne výzvy. Tie majú teraz dva mesiace na prijatie potrebných opatrení, aby odstránili zistené nedostatky. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska. Komisia zaslala Írsku formálnu výzvu v októbri 2020 a Rakúsku, Česku, Estónsku, Taliansku, Litve a Poľsku v decembri 2020. Komisia pokračuje v posudzovaní úplnosti a správnosti transpozície rámcového rozhodnutia v iných členských štátoch. Viac informácií o európskom zatykači nájdete tu.

Trestné právo: Komisia vyzýva ESTÓNSKO, FÍNSKO a POĽSKO, aby v plnej miere transponovali pravidlá EÚ týkajúce sa prezumpcie neviny

Komisia sa rozhodla zaslať formálne výzvy EstónskuFínsku a Poľsku za to, že v plnej miere netransponovali pravidlá EÚ týkajúce sa posilnenia prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní [smernica (EÚ) 2016/343]. Smernica je jedným z kľúčových prvkov právneho rámca EÚ o spoločných minimálnych normách pre spravodlivý proces, ktorým sa zabezpečuje dostatočná ochrana práv podozrivých a obvinených osôb. Smernicou sa posilňuje vzájomná dôvera členských štátov v systémy trestnej justície, čím sa uľahčuje vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach. Komisia sa domnieva, že EstónskoFínsko a Poľsko transponovali smernicu len čiastočne, pričom niektoré ustanovenia neboli vo vnútroštátnych právnych predpisoch vôbec zohľadnené. Komisia zistila najmä nedostatky v súvislosti s verejnými vyhláseniami o vine, napríklad keď verejné orgány predčasne alebo nepravdivo označujú osobu za vinnú vo verejných vyhláseniach, a v dostupnosti vhodných opatrení, ak k tomu dôjde. Tieto tri členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali na formálnu výzvu. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle odôvodnené stanoviská. Viac podrobností o smernici možno nájsť v informačnom prehľade.

Protidrogová politika: Komisia začína postup v prípade nesplnenia povinnosti proti MAĎARSKU za hlasovanie v rozpore s pozíciou Únie v Komisii OSN pre omamné látky

Komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnej výzvy Maďarsku za nedodržanie pozície Únie pri hlasovaní o odporúčaniach Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúcich sa kanabisu a látok príbuzných kanabisu v Komisii Organizácie Spojených národov pre omamné látky v decembri 2020. Pozícia Únie, ktorú Rada prijala v novembri 2020, je záväzná pre členské štáty EÚ, ktoré musia v súlade s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ zodpovedajúcim spôsobom hlasovať v Komisii pre omamné látky. Maďarsko počas hlasovania o odporúčaniach WHO dvakrát hlasovalo v rozpore s pozíciou Únie. Kanabis zostáva drogou, ktorá podlieha medzinárodnej kontrole. Cieľom odporúčaní WHO bolo zabezpečiť, aby kanabis a látky príbuzné kanabisu podliehali najrelevantnejšej medzinárodnej kontrole, ktorá odráža súčasné vedecké a lekárske poznatky. Maďarsko má teraz dva mesiace na to, aby reagovalo na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Migrácia: Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby dodržiavalo azylové právo EÚ

Komisia sa dnes rozhodla zaslať Maďarsku odôvodnené stanovisko týkajúce sa legislatívy prijatej v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá podľa názoru Komisie nezákonne obmedzuje prístup ku konaniu o azyle. Podľa danej legislatívy musia štátni príslušníci krajín mimo EÚ predtým, ako budú môcť požiadať o medzinárodnú ochranu v Maďarsku, najprv urobiť vyhlásenie o zámere, v ktorom uvedú svoju vôľu požiadať o azyl na maďarskom veľvyslanectve mimo Európskej únie, a musia mať na tento účel osobitné povolenie na vstup vydané podľa uváženia maďarských orgánov. Komisia sa domnieva, že nové azylové postupy stanovené v maďarskom práve sú v rozpore s procedurálnou smernicou vykladanou v zmysle Charty základných práv Európskej únie. Komisia zaslala Maďarsku v súvislosti s novými právnymi predpismi 30. októbra 2020 formálnu výzvu. Odpoveď maďarských orgánov dostatočne neriešila obavy Komisie. Komisia sa naďalej domnieva, že takéto právne predpisy porušujú právo Únie, pretože bránia osobám, ktoré sa nachádzajú na maďarskom území, vrátane hraníc, požiadať o medzinárodnú ochranu. Maďarské orgány majú dva mesiace na to, aby Komisii oznámili opatrenia prijaté na riešenie týchto obáv. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Práva obetí: Komisia vyzýva MALTU, aby transponovala smernicu o právach obetí

Komisia sa rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Malte, pretože netransponovala pravidlá EÚ o právach obetí (smernica 2012/29/EÚ). Smernica sa vzťahuje na obete všetkých trestných činov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ako aj bez ohľadu na to, kde v EÚ k trestnému činu došlo. Tieto pravidlá poskytujú obetiam trestných činov jasné práva na prístup k informáciám, účasť v trestnom konaní a získanie podpory a pridelenie ochrany podľa ich individuálnych potrieb. To zahŕňa aj dodatočnú ochranu zraniteľných obetí počas trestného konania. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Malte v júli 2019 z dôvodu nevykonávania niekoľkých ustanovení tejto smernice. Keďže námietky Komisie pretrvávajú, Komisia podniká ďalší krok v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti, ktorým je zaslanie odôvodneného stanoviska Malte. V súčasnosti prebiehajú konania o nesplnení povinnosti z dôvodu neúplnej transpozície aj proti Belgicku, Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Poľsku a Rumunsku. Malta má teraz dva mesiace na prijatie potrebných opatrení. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru EÚ. Komisia sa zároveň rozhodla ukončiť postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti Česku, Estónsku, Nemecku a Taliansku, keďže tieto krajiny smernicu v plnej miere transponovali.

Nástroj EÚ pre obchodný register: Komisia vyzýva BULHARSKO, aby prepojilo svoj vnútroštátny obchodný register

Komisia dnes zaslala Bulharsku odôvodnené stanovisko, pretože stále neprepojilo svoj vnútroštátny obchodný register so systémom prepojenia obchodných registrov (BRIS). Podniky čoraz častejšie pôsobia cezhranične, a preto je pre ne nevyhnutné, aby mali jednoduchý prístup k informáciám o spoločnostiach v rôznych členských štátoch. S cieľom prepojiť vnútroštátne obchodné registre, a tým uľahčiť cezhraničný obchod, Komisia spustila v júni 2017 osobitný nástroj zriadený na základe smernice (2012/17/EÚ) o prepojení obchodných registrov EÚ (BRIS). Systém BRIS umožňuje transparentnosť informácií o spoločnostiach, čím uľahčuje príslušné operácie na vnútornom trhu a znižuje zbytočné zaťaženie spoločností a obchodných registrov. Podnikateľské prostredie sa stalo bezpečnejšie pre spotrebiteľov, veriteľov a ostatných obchodných partnerov. To, že Bulharsko sa nepripojilo k systému BRIS, komplikuje občanom, spoločnostiam a odborníkom z EÚ získanie relevantných informácií o bulharských spoločnostiach. Okrem toho bez systému BRIS obchodné registre nemôžu spolupracovať pri cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach, ktoré zahŕňajú bulharské spoločnosti, alebo v konaniach týkajúcich sa cezhraničných pobočiek bulharských spoločností. Lehota, ktorú Bulharsko malo na prepojenie jeho vnútroštátneho obchodného registra so systémom BRIS, uplynula 8. júna 2017. Komisia 2. júla 2020 zaslala Bulharsku, Francúzsku a Írsku formálne výzvy, aby prijali potrebné opatrenia. Francúzsko a Írsko odvtedy prijali uspokojivé opatrenia. Ak Bulharsko neprijme potrebné opatrenia do dvoch mesiacov, Komisia môže rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru EÚ.

Ochrana spotrebiteľa: Komisia vyzýva CYPRUS, aby poskytol primerané a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami

Európska komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Cypru za to, že správne nevykonáva a nepresadzuje právo EÚ o neprijateľných zmluvných podmienkach (smernica Rady 93/13/EHS) a nekalých obchodných praktikách (smernica 2005/29/ES). Komisia začala tento prípad nesplnenia povinnosti v roku 2013 na základe viacerých sťažností od občanov EÚ, ktorí si kúpili nehnuteľnosti na Cypre, pričom ich údajne uviedli do omylu developeri, banky či právnici. Komisia zistila, že cyperské orgány účinne nepresadzovali ani jednu z dvoch relevantných smerníc EÚ. V rámci postupu o nesplnení povinnosti cyperské orgány konštruktívne reagovali na viaceré obavy Komisie v súvislosti s transpozíciou a vykonaním obidvoch smerníc. Záležitosť však doposiaľ nebola úplne vyriešená: na Cypre stále neexistujú primerané a účinné prostriedky, ktorými by sa zabránilo ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodnutia cyperského úradu na ochranu spotrebiteľa nie sú vymožiteľné a Právna kancelária republiky nedokáže presadzovať jeho rozhodnutia, keďže nepodáva návrhy na súdne príkazy na príslušných občianskoprávnych súdoch. Právnici navyše nepodliehajú pravidlám o nekalých obchodných praktikách. Cyprus má teraz dva mesiace na to, aby reagoval na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru.

6. Energetika

(Ďalšie informácie: Tim McPhie – tel.: +32 22958602; Ana Crespo Parrondo – tel.: +32 22981325)

 Formálne výzvy

Smernica Euratomu o pitnej vode: Komisia vyzýva BULHARSKO a MALTU, aby transponovali právne predpisy EÚ v oblasti ochrany pred žiarením

Komisia sa dnes rozhodla zaslať Bulharsku a Malte formálne výzvy za to, že nesplnili všetky požiadavky smernice Euratom o pitnej vode (smernica Rady 2013/51/Euratom) týkajúce sa monitorovania rádioaktívnych látok. Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na verejné zdravie vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Stanovujú sa v nej parametrické hodnoty, frekvencie a metódy monitorovania týchto látok a zavedenie monitorovacích programov na kontrolu toho, či pitná voda spĺňa požiadavky tejto smernice. Okrem toho sa v tejto smernici takisto vyžaduje, aby občania boli primerane a vhodne informovaní o kvalite vody, ktorú spotrebúvajú. Dotknuté členské štáty majú dva mesiace na odpoveď na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že im zašle odôvodnené stanovisko.

Základné bezpečnostné normy: Komisia vyzýva ČESKO a DÁNSKO, aby transponovali právne predpisy EÚ v oblasti ochrany pred žiarením

Komisia sa dnes rozhodla zaslať formálne výzvy Česku a Dánsku so žiadosťou o úplnú transpozíciu revidovanej smernice o základných bezpečnostných normách (smernica Rady 2013/59/Euratom) do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Členské štáty boli povinné smernicu transponovať do 6. februára 2018, ale Komisia zastáva názor, že uvedené krajiny tak neurobili úplne. Smernicou sa modernizujú a konsolidujú právne predpisy EÚ o ochrane pred žiarením, stanovujú sa v nej základné bezpečnostné normy ochrany zdravia verejnosti, pracovníkov a pacientov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku vystavenia ionizujúcemu žiareniu. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa posilnili po jadrovej havárii vo Fukušime. Dotknuté členské štáty majú dva mesiace na odpoveď na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že im zašle odôvodnené stanovisko.

Odôvodnené stanoviská

Bezpečnosť dodávok plynu: Komisia vyzýva CHORVÁTSKO a RUMUNSKO, aby správne vykonávali pravidlá EÚ

Komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanoviská Chorvátsku a Rumunsku z dôvodu nedodržiavania niektorých ustanovení nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu [nariadenie (EÚ) 2017/1938], najmä pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti a uplatňovanie mechanizmu solidarity. V danom nariadení sa stanovujú požiadavky, ako predchádzať možnému prerušeniu dodávok plynu v EÚ a ako ho riešiť. V tejto súvislosti je nevyhnutné mať zavedené posúdenia rizík, preventívne akčné a núdzové plány. Komisia pozorne monitoruje vykonávanie nariadenia vo všetkých členských štátoch vrátane úsilia zameraného na vykonávanie mechanizmu solidarity. V máji 2020 sa Komisia rozhodla zaslať týmto členským štátom formálne výzvy. Odvtedy predložili svoje plány všetky členské štáty s výnimkou Chorvátska a Rumunska. Uvedené členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby Komisii odpovedali. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru EÚ.

7. Dane a colná únia

(Ďalšie informácie: Daniel Ferrie – tel.: +32 22986500, Nerea Artamendi Erro – tel.: +32 22990964)

Formálne výzvy

Zdaňovanie: Komisia žiada FRANCÚZSKO, aby zmenilo svoje pravidlá týkajúce sa zrážkovej dane z dividend pre poisťovne v iných členských štátoch EHP

Komisia dnes zaslala Francúzsku formálnu výzvu, v ktorej ho vyzýva, aby zmenilo svoje pravidlá týkajúce sa zrážkovej dane z dividend vyplácaných poisťovacím spoločnostiam ponúkajúcim investičné životné poistenie usadeným v iných členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Investičné životné poistenie je systém životného poistenia, v rámci ktorého sa poistné platené držiteľom poistky používa na nákup podielových listov v investičných fondoch, ktoré si vybrala táto osoba, a dividendy vyplácané z fondov prevádza poisťovateľ na poistníka. Poisťovacie spoločnosti ponúkajúce investičné životné poistenie so sídlom v členských štátoch EHP sú povinné zaplatiť konečnú zrážkovú daň z vyplatených francúzskych dividend. Poisťovacie spoločnosti ponúkajúce investičné životné poistenie so sídlom vo Francúzsku však buď z týchto dividend zrážkovú daň neplatia, alebo si môžu započítať zaplatenú zrážkovú daň na francúzsku daň z príjmov právnických osôb a znížiť jej výšku na nulu. Je to preto, lebo prijaté dividendy predstavujú odpočítateľné položky alebo technické rezervy. Komisia zastáva názor, že tieto pravidlá porušujú zásadu voľného pohybu kapitálu (článok 63 ods. 1 ZFEÚ a článok 40 dohody o EHP). Francúzsko má dva mesiace na to, aby odpovedalo na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Zdaňovanie: Komisia žiada ŠVÉDSKO, aby zmenilo svoje pravidlá zdaňovania dividend pre nerezidentské verejné dôchodkové inštitúcie

Komisia dnes zaslala Švédsku formálnu výzvu, v ktorej ho upozorňuje na možnú nezlučiteľnosť jeho právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ o zdaňovaní dividend vyplácaných verejným dôchodkovým inštitúciám. Zatiaľ čo švédske verejné dôchodkové fondy sú ako štátne agentúry úplne oslobodené od daňovej povinnosti, dividendy vyplácané rovnocenným nerezidentským verejným dôchodkovým inštitúciám podliehajú zrážkovej dani, zvyčajne so zníženou sadzbou 15 %, ako sa stanovuje v daňových zmluvách uzatvorených medzi Švédskom a ostatnými krajinami EÚ/EHP. Komisia sa domnieva, že takýto daňový systém, v rámci ktorého dividendy vyplácané zahraničným verejným dôchodkovým inštitúciám podliehajú menej priaznivému zaobchádzaniu ako v prípade domácich dôchodkových inštitúcií, môže porušovať voľný pohyb kapitálu (článok 63 ods. 1 ZFEÚ a článok 40 Dohody o EHP). Švédsko má teraz dva mesiace, aby reagovalo na tvrdenia Komisie, ktorá v opačnom prípade môže rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

8. Digitálne hospodárstvo

(Ďalšie informácie: Johannes Bahrke – tel.: +32 22958615, Charles Manoury - tel.: +32 22913391)

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva POĽSKO, aby splnilo pravidlá EÚ týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb

Komisia dnes zaslala Poľsku odôvodnené stanovisko z dôvodu porušenia právnych predpisov EÚ zaručujúcich nezávislosť národného regulačného orgánu, ktorá predstavuje kľúčovú zásadu telekomunikačného práva EÚ. Obavy konkrétne vyvolávajú právne ustanovenia, ktorými sa mení poľský zákon o telekomunikáciách a ktoré viedli k predčasnému ukončeniu mandátu vedúceho poľského národného regulačného orgánu – Úradu pre elektronické komunikácie. Podľa právnych predpisov EÚ, t. j. v tom čase platnej rámcovej smernice, ktorá bola nedávno posilnená európskym kódexom elektronických komunikácií, môžu byť vedúci národných regulačných orgánov prepustení len vtedy, ak už nespĺňajú podmienky požadované na plnenie svojich povinností, ktoré sú vopred stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Cieľom týchto pravidiel je odstrániť akékoľvek pochybnosti o neutralite tohto orgánu a jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. Vedúci národného regulačného orgánu bol odvolaný v dôsledku zmien pravidiel týkajúcich sa vymenúvania a odvolávania riaditeľov národného regulačného orgánu, ktoré poľská vláda uplatnila so spätnou platnosťou na prebiehajúci mandát riaditeľa tohto orgánu. Mandát pána Cichyho bol teda ukončený, pretože výberové konanie nespĺňalo požiadavky zavedené mnoho rokov po jeho nástupe do funkcie. Odôvodnené stanovisko Komisie nadväzuje na formálnu výzvu zaslanú 2.júla 2020. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru EÚ.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Mgr. Štefan Zachariaš
Vytvorené: 19.02.2021 06:00
Upravené: 19.02.2021 15:34