Komisia predkladá návrhy na zefektívnenie činnosti EÚ
Európska komisia predstavuje viacero praktických krokov, ktoré by mohli zefektívniť prácu Európskej únie a zlepšiť prepojenie medzi lídrami inštitúcií EÚ a občanmi Európy.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes povedal: „V bratislavskom pláne, Rímskej deklarácii a dnešnej Agende lídrov sa Európa správne zamerala na vytvorenie Únie, ktorá pre svojich občanov zabezpečí konkrétne a hmatateľné výsledky v oblastiach, ktoré sú pre nich dôležité. Musíme v tejto ceste pokračovať. Vždy som hovoril, že forma je podriadená funkcii – nie je čas na dlhé diskusie o inštitucionálnej reforme alebo zmene zmluvy. Existuje však niekoľko opatrení, ktoré môžeme prijať, aby naša práca pri dosahovaní našich kľúčových priorít bola ešte efektívnejšia. Existuje veľa možností, cieľ však musí byť jeden a ten istý: vytvorenie Európy, ktorá plní svoje sľuby.“
Vedúci kandidáti: Využívanie skúseností s tzv. spitzenkandidátmi z roku 2014
Volebný proces v roku 2014 posilnil vzťah medzi tromi inštitúciami EÚ a zlepšil efektívnosť ich práce. Pomohol im zosúladiť spoločný pracovný program na päťročné funkčné obdobie. To je to, čo umožnilo Junckerovej Komisii pracovať viac politicky orientovaným spôsobom, sústrediť sa na oblasti, v ktorých Únia dosahuje najlepšie výsledky, a zvyšné oblasti ponechať na členské štáty.
Vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017 predseda Juncker uviedol, že pokus s "vedúcimi kandidátmi" z roku 2014 by mal pokračovať. Európska komisia dnes stanoví, ako by sa tento postup mohol zlepšiť na základe súčasných zmlúv a pri rešpektovaní rovnováhy medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi navzájom. Od politických strán to vyžaduje skorší výber vedúcich kandidátov, a to do konca roku 2018, a skorší začiatok kampane. To by umožnilo voličom identifikovať sa s kandidátmi a politickými programami, ktoré predstavujú.
Komisia takisto odporúča, aby sa viac zviditeľnilo prepojenie medzi vnútroštátnymi stranami a európskymi stranami. Politické strany na vnútroštátnej úrovni by mali posilniť transparentnosť, pokiaľ ide o európske strany, ku ktorým sú pridružené, napríklad použitím log európskych strán na volebných materiáloch a hlasovacích lístkoch. Mali by tiež zaujať jasné stanovisko k dôležitým európskym otázkam a vyjadriť svoj úmysel zapojiť sa do politických skupín v Európskom parlamente a do ich voľby predsedu Európskej komisie.
Zloženie Európskeho parlamentu a Európskej komisie
Lídri Európskej rady musia na základe návrhu Európskeho parlamentu rozhodnúť o zložení Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024 a o tom, čo urobiť s kreslami neobsadenými Spojeným kráľovstvom. Jednou z možností je vyhradiť určitý počet týchto kresiel pre nadnárodný volebný obvod. Aj keď Európsky parlament v nedávnom uznesení (zo 7. februára) odhlasoval, že nebude požadovať vytvorenie nadnárodného volebného obvodu, ponechal si otvorené dvere pre budúce diskusie. Viacero členských štátov nedávno vyjadrilo podporu tejto myšlienke, zatiaľ čo iné štáty sa vyjadrili proti nej. Nadnárodný volebný obvod by mohol posilniť európsky rozmer volieb, pretože by kandidátom poskytol možnosť osloviť väčší počet občanov v celej Európe. Na druhej strane, poslanci obyčajne zastupujú voličov, ktorí ich volili na miestnej alebo vnútroštátnej úrovni, a s týmito voličmi úzko komunikujú, a to z dôvodu zodpovednosti a aj pre to, aby mohli poukazovať na obavy svojich voličov. Komisia je myšlienke nadnárodných volebných zoznamov naklonená, bude si to však vyžadovať jednomyseľný súhlas Rady a zmeny volebného práva vo všetkých 27 členských štátoch v budúcom roku, ktoré sa majú uplatňovať na voľby v roku 2019.
Kolégium komisárov dnes pozostáva z 28 členov, po jednom z každého členského štátu, čo je v súlade s rozhodnutím Európskej rady z 22. mája 2013. Pred vymenovaním budúcej Európskej komisie budú musieť lídri rozhodnúť o tom, či sa má zachovať Európska komisia s jedným členom z každého členského štátu, alebo či má byť počet jej členov nižší. Menší výkonný orgán by teoreticky fungoval efektívnejšie, jeho riadenie by bolo jednoduchšie a umožnilo by rovnomernejšie rozdelenie portfólií. Menšia Komisia by však zároveň znamenala, že niektoré členské štáty by na politickej úrovni inštitúcie nemali zastúpenie, v dôsledku čoho by stratili výhodu zachovania priameho politického komunikačného kanálu s občanmi a vnútroštátnymi orgánmi.
Dvojitá funkcia predsedu Komisie a Rady
Vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017 predseda Komisie Juncker po prvý raz navrhol možnosť dvojitej funkcie predsedu. Poverenie jednej osoby dvoma funkciami, a to funkciou predsedu Európskej rady a funkciou predsedu Európskej komisie, by mohlo zefektívniť štruktúru Únie. Podľa súčasných zmlúv to je možné. Takáto dvojitá funkcia nevyžaduje zlúčenie uvedených dvoch inštitúcií. Predseda Európskej komisie je už členom Európskej rady, a ani jeden z týchto dvoch predsedov v Európskej rade nehlasuje; ich úlohou je poskytovať poradenstvo, prinášať skúsenosti z práce svojich útvarov, pomáhať pri vytváraní prepojení a koncipovať spoločný základ.
Dialógy s občanmi
Európska komisia pravidelne organizuje občianske dialógy s členmi Komisie, Európskeho parlamentu, vlád členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov a so zástupcami občianskej spoločnosti. Od roku 2012 sa uskutočnilo takmer 500 takýchto interaktívnych verejných diskusií na 160 miestach a Komisia v období do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019 zvýši ich frekvenciu s cieľom zorganizovať ďalších 500 podujatí. Komisia takisto oceňuje iniciatívy jednotlivých členských štátov pri organizovaní svojich vlastných vnútroštátnych podujatí a je pripravená poskytnúť svoju podporu vždy, keď bude môcť, napríklad na prepojenie postupu s online konzultáciami o budúcnosti Európy, ktoré by mohli zostať otvorené až do 9. mája 2019. Komisia sa podelí o prínosy svojich skúseností s členskými štátmi.
Súvislosti
Dnešné návrhy a predložené možnosti priamo nadväzujú na správu Európskej komisie (z 8. mája 2015) o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, v ktorej bol uvedený záväzok identifikovať spôsoby, ako ešte viac posilniť európsky rozmer a demokratickú legitimitu rozhodovacieho procesu EÚ, a ďalej skúmať príčiny trvalo nízkej účasti vo voľbách v niektorých členských štátoch a usilovať sa o ich riešenie.
Autor/zdroj:
Archív KSK
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
15.02.2018 06:00
Upravené:
03.11.2022 11:29
