Na čo nám tá EÚ vlastne je?

Osem nedocenených vecí, ktoré nám priniesol až vstup do EÚ.

Cestovanie bez pasu, podpora projektov z európskych peňazí, jednoduchšia dostupnosť práce a štúdia v zahraničí. O výhodách členstva v Európskej únii sa najviac hovorilo krátko po našom vstupe. V posledných rokoch však silneli hlasy euroskeptikov.

V skutočnosti je však náš život posledných skoro 15 rokov jednoduchší vďaka rozhodnutiam a aktivitám jednotlivých inštitúcií Európskej únie, na ktorých sa podieľa aj 650 Slovákov pracujúcich v jej štruktúrach. 

V čom sa vôbec náš život zmenil od roku 2004, keď sme sa stali členom európskeho spoločenstva?

1. Prácu si v zahraničí nájdeme ľahšie

V jednotlivých krajinách EÚ pracujú desaťtisíce Slovákov. Najviac je ich v Rakúsku, Česku a Nemecku. Ani to však niekedy nebolo samozrejmosťou. V minulosti by mali šancu iba ľudia s vysoko žiadanými profesiami a aj to len na určité obdobie.

2. Práva spotrebiteľov sú viac chránené

Zakrivené uhorky sú obľúbený mýtus o európskych normách. V skutočnosti vďaka normám máme bezpečnejšie hračky, lieky, potraviny a ďalší tovar. Cieľom spotrebiteľskej politiky EÚ je zaručenie práv spotrebiteľov a zároveň poskytovanie ich ochrany.

3. Zdravotnú starostlivosť môžeme hľadať aj v iných krajinách

Vďaka nášmu členstvu si môžeme byť istí, že náš lekársky predpis bude uznaný aj v iných krajinách EÚ a dostaneme tam aj potrebné ošetrenie. Treba však mať európsky preukaz zdravotného poistenia.

4. Viac sa staráme o životné prostredie

Environmentálne normy EÚ patria medzi najprísnejšie na svete. Politika EÚ pomáha ekologizovať hospodárstvo, ochraňovať prírodu a zabezpečovať zdravie a kvalitu života ľudí v EÚ.

5. Zlepšujeme okolie vďaka fondom EÚ

Pred našim vstupom do EÚ neboli rôzne zahraničné fondy či granty samozrejmosťou. Len za prvých desať rokov Slovensko z eurofondov získalo vyše 13 miliárd eur, za ktoré sa vybudovali cesty, zrekonštruovali námestia, nemocnice či školy a zrealizovalo sa množstvo ďalších projektov.

6. Máme stabilnú menu

Ak sme si pred rokmi chceli vyraziť na výlet po Európe, museli sme sa naň pripraviť v zmenárni. Dnes je euro oficiálnou menou 19 z 28 členských štátov EÚ a denne ju používa viac ako 338 miliónov ľudí. Už 10 rokov (od roku 2009) sú medzi nimi aj obyvatelia Slovenska.

7. Jednoduchšie sa nám cestuje

Ak sme pred rokmi chceli cestovať napríklad do Fínska, potrebovali sme cestovný pas a museli sme si vybaviť aj víza. Dnes sa pri cestovaní z jedného štátu schengenského priestoru do druhého nemusíme na hraniciach preukazovať ani občianskym preukazom ani pasom. Bez kontroly sa dostaneme až do 26 krajín (vrátane Slovenska).

8. Štúdium na zahraničnej univerzite s grantom

EÚ umožňuje svojim občanom študovať na ľubovoľnej univerzite v ktoromkoľvek štáte za rovnakých podmienok ako jeho štátni príslušníci. Podmienky na prijatie ako aj samotné štúdium sa líši, keďže si ho upravujú samotné školy. Nič to nemení na tom, že dnes môže Slovák ľahko vyštudovať bakalársky titul v Holandsku a magisterský napríklad v Nemecku. Okrem trvalého štúdia sa študenti môžu zúčastniť aj výmenného študijného pobytu alebo absolvovať stáž v podniku v zahraničí prostredníctvom programu Erasmus+.

Viac informácií o európskych témach nájdete aj tu.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 10.01.2019 06:00
Upravené: 03.11.2022 14:41