Tabačka Kulturfabrik Terra incognita Spišský Jeruzalem

Nový rozpočet ukáže, akú Európu chceme

Mala by Európska únia ďalej posilňovať ochranu spoločných hraníc? Alebo sa ďalej sústrediť na stieranie rozdielov medzi krajinami? O smerovaní európskych peňazí môže spolurozhodovať každý z nás.

Komentár Ladislava Mika

Neexistuje nič také ako obed zadarmo. Aj týmto známym výrokom sa americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman snažil vysvetliť, že ani pri verejných výdavkoch nie je možné dostať niečo za nič. Táto jednoduchá rovnica, samozrejme, platí aj o európskych peniazoch, s ktorými sa v dobe utečeneckých vĺn, teroristických útokov, klimatických zmien či intenzívnej digitalizácie spoločnosti spájajú čoraz väčšie očakávania verejnosti. Nový sedemročný rozpočet, ktorým sa Európska únia bude riadiť po roku 2020, sa navyše bude musieť zaobísť aj bez miliónových príspevkov Spojeného kráľovstva. Európska dvadsaťsedmička si preto pred jeho prijatím musí ujasniť, čo jej obyvatelia od Únie v najbližších rokoch očakávajú. Pomôcť jej v tom majú aj verejné konzultácie, ktoré Európska komisia iniciuje už od vlaňajška.

Budúcnosť na výber

Na posúdenie máme viacero scenárov, a to aj s poctivo vyčíslenými nákladmi. Prirovnať to možno k obednému menu, z ktorého si vyberáme podľa chute a ceny. Jeden príklad za všetky. Zrejme len málokto by dnes medzi priority EÚ nezaradil ochranu európskych hraníc. Ako konkrétne by to však malo vyzerať? A koľko sme na to ochotní vyčleniť? Zvoliť si môžeme status quo s 1 200 európskymi pohraničníkmi a nákladmi osem miliárd eur, ale aj maximalistickú verziu v štýle Kanady či USA so stotisíc príslušníkmi za 150 miliárd eur na sedem rokov. Podobne sa možno zamýšľať aj nad ďalšími kľúčovými témami. Koľko chceme investovať do rozvoja mladých ľudí? Máme aj naďalej podporovať konkurencieschopnosť Európy cez inovácie, vedu a výskum? Je dôležité zefektívňovať nekompatibilné armády členských krajín? A čo eurofondy, ktoré slúžia predovšetkým na podporu menej rozvinutých regiónov? Špeciálne posledná zmienená oblasť môže byť citlivo vnímaná aj na Slovensku. Len v aktuálnom sedemročnom období môžeme z európskeho rozpočtu získať až o 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme. Prostriedky z Európskej únie pritom v niektorých rokoch tvoria až 80 percent všetkých verejných investícií v našej krajine. Nech sa už Európania dohodnú na čomkoľvek, jedno je isté. V novom rozpočtovom období budeme musieť buď zľaviť zo svojich nárokov vrátane okresania eurofondov, alebo hľadať ďalšie zdroje financovania. Komisia preto v dokumente navrhuje aj tri možnosti, kde ich vziať. Prvou sú úspory. Z tých by sme mohli financovať až polovicu výpadkov spôsobených brexitom a pätinu nákladov na nové úlohy. Ďalšími možnosťami sú vyššie príspevky členských štátov aj hľadanie celkom nových zdrojov súvisiacich s európskymi témami. Takými by mohlo byť napríklad presmerovanie časti výnosov z obchodovania s emisiami skleníkových plynov na európsku úroveň.

Solidarita pomáha všetkým

Ľudia z bohatších častí EÚ sa, samozrejme, môžu pýtať, prečo by mali súhlasiť aj s ďalšími výdavkami – napríklad na rozvoj chudobnejších regiónov? Argumentov je viacero. Po prvé, prosperujúca Európa znamená spokojnejších obyvateľov a menej konfliktov ohrozujúcich kontinent. Druhý dôvod je praktický, ide o obojstrannú výhodnosť. Prepočty ukazujú, že veľká časť peňazí pre nové členské štáty sa vráti do krajín, ako je Nemecko, cez objednávky pre tamojší priemysel. Pod vyššími príspevkami členských krajín si netreba predstavovať závratné sumy. Rozpočet EÚ dnes tvorí iba zhruba jedno percento európskeho HDP. Dostať by sme sa pritom potrebovali niekde medzi 1,1 až 1,2 percenta. Pripomenúť zároveň treba, že výdavky na európsky rozpočet (ktorý je, mimochodom, vždy vyrovnaný, a teda bez dlhov) tvoria iba zlomok z toho, čo všetci zaplatíme na daniach. Presnejšie, ide iba o každé päťdesiate odvedené euro, 49 zvyšných zostáva v národných či miestnych rukách. A aj z tejto pomerne nízkej sumy sa až 94 percent vracia späť na opatrenia a programy do členských krajín. Prvé rokovanie o novom rozpočtovom rámci absolvovali európski prezidenti a premiéri minulý týždeň. Komisia tak má teraz do mája čas, aby pripravila konkrétny návrh. Európske rozpočtové menu v podobe verejných konzultácií teda ešte chvíľu zostáva pre všetkých z nás otvorené. Jediné, čo v ňom, žiaľ, určite nenájdete, je obed zadarmo.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol uverejnený v denníku Hospodárke noviny 12. marca 2018.​

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Mgr. Štefan Zachariaš
Vytvorené: 14.03.2018 06:00
Upravené: 15.02.2019 14:25