Tabačka Kulturfabrik Terra incognita Spišský Jeruzalem

Pýtajme sa kandidátov akú chcú Úniu

Prezident môže mať kľúčovú úlohu vo formovaní pozície v Únii. Kto a kedy sa vzdá v prospech koho? Aké podmienky by si kládli pri menovaní vlády? A ako by sa postavili k menovaniu kandidátov na ústavných sudcov?

Komentár Ladislava Mika

Podobné otázky zodpovedajú prezidentskí kandidáti v diskusiách a na mítingoch už týždne a počas kampane ich ešte nepochybne mnohokrát aj dostanú. Odpovede sú rôzne, od diplomatických, s otvorenými dvierkami aj pre voličov iných kandidátov, až po silné vyhlásenia nezohľadňujúce obmedzené právomoci prezidenta. Hlava štátu môže, aj napriek okliešteným právomociam, svojou autoritou intenzívne vstupovať do politického diania. A to nielen v kľúčových témach ako sú zdravotníctvo, školstvo, inovácie, boj s korupciou alebo kvalita štátnej správy, ale aj v zahraničnej a európskej politike. Práve v poslednej zmieňovanej oblasti prezidentské kompetencie zďaleka nie sú len protokolárne.

Slovenský hlas

Prezident je najvyšším štátnym činiteľom, ako hlava štátu má právo zúčastňovať sa eurosamitov a zásadne tak spoluutvárať postoj našej krajiny voči EÚ. Táto téma je dnes, v čase brexitu a blížiacich sa eurovolieb, mimoriadne aktuálna a pre Slovensko aj dôležitá. Z volieb nevyjde len nový europarlament, ale aj nová Európska Komisia, ktorej už nebude predsedať Jean-Claude Juncker. Novú komisiu čakajú vážne diskusie – o budúcnosti Únie, novom rozpočte, zahraničnej politike, spoločnej obrane, ako aj o nástrojoch na predchádzanie ďalším možným krízam. Hlas Slovenska má dnes vďaka členstvu v EÚ a eurozóne nepomerne väčšiu váhu, akú by päť a polmiliónová krajina dosiahla osve. Tento hlas by sme preto mali čo najefektívnejšie využiť. Je viac ako na mieste vedieť, čo od budúceho prezidenta či prezidentky môžeme v takto zásadnej dobe očakávať. Kandidátov na najvyšší post v krajine by sme sa preto mali pýtať aj na to, ako sa pozerajú na otázky, s ktorými sa Únia bude musieť v najbližších rokoch nepochybne vyrovnať.

Aktívny prístup

Na mysli mám predovšetkým tri oblasti. Prvou je samotná budúcnosť EÚ: Akú Úniu chcú prezidentskí kandidáti spoluvytvárať a akej sa chcú naopak vyvarovať? Myslia na viac integrácie, chcú, aby bola len o vybraných agendách, alebo pokukujú, ako dopadne brexit a ako by bolo Slovensku mimo Únie? A ak v EÚ zotrvať, ako by sme mali rozhodovať o kľúčových veciach – pružnejším väčšinovým hlasovaním, alebo jednohlasným, ale zložitejším hľadaním úplného konsenzu? Nedá sa vylúčiť, že nový prezident bude spoločnosť rozdeľovať. Pri tejto téme nebudú dôležité len deklarácie, ale aj aktívny prístup. Dokážu kandidáti vystupovať ako sebavedomí predstavitelia Slovenska a svojím vyjadrovaním, schopnosťou hľadať kompromisy a presvedčiť ostatných, formovať postoje EÚ? Alebo budú skôr presviedčať o diktáte Bruselu? Druhou mimoriadne závažnou otázkou pre kandidátov je postoj k rozpočtu EÚ, vrátane budúcnosti a zamerania eurofondov. Podporí budúci prezident či prezidentka mierne zvýšenie rozpočtu EÚ, aby bola zachovaná dnešná podpora menej rozvinutých oblastí, alebo bude skôr presadzovať úspory za cenu škrtania niektorých doterajších priorít? Ako sa postaví k budúcnosti kohéznych fondov, fondov pre pôdohospodárstvo, vedu či inovácie? Dokáže prispieť k tomu, aby fondy prinášali spoločnosti významné benefity a aby sa väčšina Slovákov nestretávala s finančnou podporou Únie len pri diskusiách o korupcii a „malých domov“?

Sprostredkovateľ či revolucionár?

Oproti minulosti je tu aj tretia veľká téma, ktorú priniesol vývoj v Európe i vo svete – bezpečnosť. Bude nastávajúca hlava štátu podporovať spoločnú bezpečnostnú politiku vrátane spoločných postojov k vonkajším nepriateľom či k riešeniu migrácie? Alebo budú aj z nášho prezidentského paláca zaznievať skôr výzvy na ochranu krajiny stavaním plotov na našich hraniciach? Bude budúci prezident podporovať rozšírenie Schengenu? A ako sa postavíme k spoločnej obrane, k zahraničným misiám a ako budeme rozvíjať účasť Slovenska v NATO? Odpovede budúceho prezidenta na tieto tri témy môžu mať významný dopad na našu bezpečnosť, rozvoj aj pozíciu v Európe. Aj keď prezident väčšinu z nich bude ovplyvňovať len nepriamo, jeho názory môžu zásadne ovplyvniť spoločenskú diskusiu a ako sprostredkovateľ môže pomáhať hľadať konsenzus. Vylúčiť sa však nedá ani opačný extrém, že nový prezident bude spoločnosť v týchto témach rozdeľovať a snažiť sa z polarizácie ťažiť, ako to vidíme v niektorých krajinách.

Postoje budúceho slovenského prezidenta k týmto otázkam budú nesmierne dôležité. Bolo by preto veľkou chybou, spoznať ich až po voľbách. V Zastúpení Európskej komisie na Slovensku budeme veľmi radi, ak sa k nám pripojíte a budete sa prezidentských kandidátov na ich postoje k európskym témam pýtať vedno s nami.

Tento komentár napísal pre spravodajský portal sme.sk Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Mgr. Štefan Zachariaš
Vytvorené: 21.02.2019 06:00
Upravené: 07.03.2019 16:01