Rešpektovať neznamená pridať sa

Vyspelosť spoločnosti sa pozná aj podľa toho, ako sa správa k menšinám. To neznamená, že akceptovanie inakosti, rešpekt a tolerancia k menšinám je to isté ako stať sa ich súčasťou.

Komentár Ladislava Mika

Verili by ste, že od chvíle, kedy Afroameričanka Rosa Parks odmietla v americkom štáte Alabama uvoľniť miesto v autobuse belochovi a jej pokutovanie spustilo masové protesty, uplynulo len 63 rokov? A že ešte pred sto rokmi mali ženy právo voliť len v hŕstke krajín sveta? Dnes pritom rovnoprávnosť pohlaví i rás považujeme za základný ľudskoprávny princíp, ktorý je ukotvený aj priamo v našej ústave.

Položme si preto otázku, či nie je na mieste, aby sme podobnú toleranciu a dobrú vôľu prejavili aj voči ďalším skupinám obyvateľstva, napríklad voči sexuálnym menšinám (známym aj pod skratkou LGBTI). Verejná debata o tomto probléme sa pritom v krajine so silnými kresťanskými koreňmi, akou je Slovensko, musí nepochybne viesť citlivo a s pochopením pre obe strany.

Reakcia na nepochopenie

Dúhový pochod, azda najvýraznejší verejný prejav tejto komunity, ktorý sa o pár dní uskutoční v Bratislave už po ôsmykrát, má za cieľ upozorniť na diskrimináciu ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou.  Po rokoch, keď táto téma bola buď apriorne zaškatuľkovaná či prinajmenšom tabu, môže na mnohých ľudí na Slovensku tento sprievod stále pôsobiť extravagantne, ba až provokatívne. Označovať jeho požiadavky za snahu o rozloženie klasickej rodiny je ale skutočne prehnané.

Skúsme si pritom uvedomiť, že celé hnutie i jeho sprievodné javy, ktoré sú občas kritizované, by zrejme nikdy nevznikli, ak by sa väčšina k tejto komunite stavala tolerantnejšie. A ak by  jednotlivcov skôr ako podľa príslušnosti k nejakej menšine posudzovala podľa ich reálnych skutkov.

Vyspelosť spoločnosti sa mimo iného pozná aj podľa toho, ako sa k svojim menšinám správa. To samozrejme neznamená, že akceptovanie inakosti a tolerancia k menšinám musí rovno znamenať, že súhlasíme so všetkými ich prejavmi, alebo že sa tým k nejakej  nebodaj priamo zaradíme. O to viac, že v prípade homosexuality si príslušnosť k menšine – úplne rovnako ako aj k heterosexuálnej väčšine – nikto nevolí, nie je vecou výberu alebo osobného rozhodnutia.

Faktom je, že diskriminácia sexuálnych menšín je vo svete stále veľmi rozšírená. Mimo EÚ je homosexualita kriminalizovaná vo vyše 70 krajinách a v ôsmich z nich môže viesť dokonca až k trestu smrti.

Skrytá identita

Veľké rozdiely však stále pretrvávajú aj v štátoch EÚ. Kým v niektorých krajinách dnes možno hovoriť o rovnakom zaobchádzaní už takmer vo všetkých oblastiach života, v iných sa ochrana ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou obmedzuje prevažne na pracovnoprávne vzťahy. Milióny ľudí tak stále zostávajú bez riadnej ochrany voči diskriminácii v oblastiach služieb, prístupu k zdravotnej starostlivosti alebo vzdelania.

Veľká časť týchto ľudí sa stále necíti bezpečne ani na mnohých verejných miestach. Na pracovisku, v škole či v zdravotníckych zariadeniach sa zas nezriedka pre obavy z nerovnakého zaobchádzania radšej vydávajú za niekoho, kým v skutočnosti nie sú.

Na druhej strane treba povedať, že napriek pretrvávajúcim problémom, patria Európania stále k tým najtolerantnejším. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2015 si až 71 percent Európanov myslí, že LGBTI ľudia by mali mať rovnaké práva, ako ostatní. Na Slovensku však takto odpovedalo len 36 percent ľudí.

Významný rozdiel sa prejavil aj pri otázke, či by ľuďom prekážal človek s odlišnou sexuálnou orientáciou v najvyššej volenej politickej funkcii. Kým v EÚ by s tým nemalo problém 54 percent opýtaných, u nás to bolo len 12 percent.

Rovnosť nie je z milosti

Aj tieto čísla ukazujú, že organizátorom Dúhového pochodu sa vcelku nedá čudovať, ak cítia potrebu upozorňovať väčšinovú spoločnosť na svoje problémy aj viditeľnejšími prejavmi, ako cez tlačové správy. 

 Je dobre, že žijeme na kontinente a v spoločenstve štátov, ktoré nerieši takúto inakosť kriminálom a dokáže neopodstatnenú diskrimináciu odstraňovať.  Aj keď má Európska komisia v tejto oblasti len obmedzené kompetencie a napríklad témy registrovaných partnerstiev alebo uznávania zväzkov párov rovnakého pohlavia zostávajú vo výlučnej kompetencii členských štátov, rozhodne sa stavia za všetky zmysluplné opatrenia vedúce k odstráneniu či obmedzeniu diskriminácie..

Všetci by sme si však mali uvedomiť, že rovnoprávny prístup k menšinám by nemal byť z našej strany iba láskavou blahosklonnosťou či nejakou trpenou realitou, ale kľúčovým princípom. Takmer všetci sa totiž v istom momente života môžeme aj bez vlastného pričinenia ocitnúť  na opačnom brehu, ako väčšina spoločnosti. A ak nie my, tak naši príbuzní, priatelia alebo kolegovia. Asi nikomu z nás by sa asi nepáčilo, ak by sa k nim spoločnosť správala podobne, ako tá americká k Rose Parks a miliónom ďalších Afroameričanov ešte pred pár desaťročiami.

Ladislav Miko, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Tento komentár bol zverejnený v Denníku N 11. júla 2018.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 13.07.2018 06:00
Upravené: 03.11.2022 11:31