Starnutie obyvateľstva

Kombinácia starnúceho obyvateľstva, ústavných stropov na dôchodkový vek a nižšieho potenciálu na rast zamestnanosti ohrozuje dlhodobú stabilitu verejných financií.

Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie stúpne podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac na počte ľudí vo veku 15-64 rokov z 20 % v roku 2016 na 60 % v roku 2060. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. Pre udržateľné verejné financie potrebovalo Slovensko už aj bez ústavných stropov na dôchodkový vek okamžite prijať opatrenia v objeme 1,09 % HDP, čiže 927 miliónov eur v cenách roku 2017. Po zavedení stropov môže ich potreba stúpnuť na dvojnásobok. 

Otázke pripravenosti Slovenska na starnutie obyvateľstva sa venoval spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO, ktorý sa uskutočnil 15. apríla Bratislave. Väčšina účastníkov považuje za najefektívnejšie riešenie dôsledkov starnutia zvyšovanie produktivity práce. To sa dá dosiahnuť vykonávaním kvalitnej hospodárskej politiky, lepším podnikateľským prostredím a kvalitnejším vzdelávaním. Medzi ďalšími riešeniami uviedli znižovanie miery náhrady pri starobných dôchodkoch, znižovanie iných výdavkov mimo dôchodkov a zvyšovanie zamestnanosti. 

„Starnutie obyvateľstva sa týka nás všetkých. Európska populácia starne, celkový počet obyvateľov síce vzrastie z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale zmení sa jeho veková štruktúra. Počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov výrazne klesne z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070,“ povedal na úvod seminára vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Podrobnosti:
Tlačová správa
Prezentácie a analýzy INEKO o dopadoch starnutia obyvateľstva

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 17.04.2019 06:00
Upravené: 03.11.2022 14:42