Stav zdravia v EÚ a na Slovensku 2019

Miesto: Brusel

Európska komisia uverejnila správy opisujúce profil systémov zdravotníctva v 30 krajinách.

Zdravotné profily krajín sa vydávajú spolu so sprievodnou správou, ktorá poukazuje na niektoré z najvýznamnejších trendov transformácie systémov zdravotníctva a uvádza kľúčové závery vyplývajúce z profilov.

V sprievodnej správe sú uvedené niektoré z najvýznamnejších trendov transformácie našich systémov zdravotníctva:

• jednou z najväčších hrozieb v oblasti verejného zdravia v celej Európe je váhavosť v očkovaní. Možným riešením je zlepšenie informovanosti v oblasti zdravia, boj proti dezinformáciám a aktívne zapojenie zdravotníckych pracovníkov.
• digitálna transformácia podpory zdravia a prevencie ochorení môže mať víťazov i porazených. Ľudia, ktorí by z mobilných zdravotníckych aplikácií a ďalších podobných digitálnych nástrojov mali najväčší osoh, budú s najväčšou pravdepodobnosťou tými, ktorí k nim nebudú mať ľahký prístup.
• nedostatočná dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v EÚ stále bežnou realitou.
• veľký potenciál, pokiaľ ide o zvýšenie odolnosti systémov zdravotníctva, vykazujú inovácie týkajúce sa kombinácie zručností zdravotníckeho personálu.
• veľké možnosti, pokiaľ ide o spoluprácu členských štátov pri zaisťovaní bezpečnej, účinnej a dostupnej liečby, sa črtajú v oblasti životného cyklu liekov.

Zistenia pre Slovensko:

• Zdravotný stav slovenského obyvateľstva sa od roku 2000 zlepšil. Stredná dĺžka života stúpla o 4 roky a v roku 2017 dosiahla 77,3 roka, stále je to však takmer o 4 roky menej ako priemer EÚ. Ženy zvyčajne žijú o 7 rokov dlhšie než muži.
• Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom správania. Pre zdravie slovenských občanov predstavuje hrozbu dlhodobo vysoká spotreba tabaku a rastúce miery nadváhy a obezity u detí. Zatiaľ čo vo väčšine krajín EÚ podiely fajčiarov za posledné desaťročie výrazne klesali, na Slovensku zostala spotreba tabaku stabilná, pričom každý piaty dospelý fajčí každodenne.
• Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku sú oveľa nižšie než vo väčšine krajín EÚ, dosahujú 6,7 % HDP v porovnaní s 9,8 % HDP v EÚ. Napriek pomerne nízkej úrovni výdavkov poskytuje slovenský systém zdravotnej starostlivosti komplexný balík výhod takmer celému obyvateľstvu, s nízkymi hotovostnými výdavkami.
• Slovensko vykazuje vysoké miery úmrtnosti z príčin, ktorým sa dalo predísť a ktoré sa dali liečiť, z čoho vyplýva naliehavá potreba obmedziť počet predčasných úmrtí prostredníctvom politík verejného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. Investovanie do prevencie by mohlo pomôcť zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a znížiť rozdiely v oblasti zdravia. Len 1 % výdavkov na zdravotníctvo je pridelených na prevenciu v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 3 %.
• Aj keď prístup k zdravotnej starostlivosti je vo všeobecnosti pre väčšinu obyvateľstva dobrý, niektoré marginalizované skupiny obyvateľstva čelia značným prekážkam v prístupe k starostlivosti. V zásade majú Rómovia rovnaký prístup k zdravotníckym službám, ale majú nižšie pokrytie očkovaním, nižšiu spotrebu zdravotníckych služieb a realitou sú podstatne vyššie miery úmrtnosti.
• Lekári sú v rámci krajiny rozdelení nerovnomerne a súčasná pracovná sila starne.
• Starnutie obyvateľstva bude vyvíjať značný tlak na výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť na Slovensku a očakáva sa, že miera rastu výdavkov na zdravotníctvo bude v najbližších niekoľkých desaťročiach vyššia ako priemer EÚ.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Zdravotný profil Slovenska 2019 (.pdf)

 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.12.2019 06:00
Upravené: 03.11.2022 14:45