Už 19 rokov je Slovensko členom EÚ

Miesto: Bratislava

Slovensko si v máji pripomína vstup do Európskej únie. S členstvom Slovenska v Európskej únii aktuálne súhlasí takmer sedem z desiatich Slovákov.

1. mája Slovensko oslávi 19. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Podľa prieskumu realizovaného Zastúpením Európskej komisie (EK) na Slovensku súhlasí s členstvom Slovenska v EÚ takmer sedem z desiatich (67 %) opýtaných Slovákov a Sloveniek. 

„V máji uplynú dve dekády, odkedy si Slováci a Slovenky vybrali svoju budúcnosť. Vybrali sme si cestu hodnôt, solidarity a prosperity. Pre Slovensko sme si želali bezpečie, zlepšenie kvality života, ale aj silnejšie medzinárodné postavenie našej krajiny. Slobodne sme sa rozhodli, že v Európe nechceme byť viac cudzincami, ale chceme byť jej súčasťou. V referende o vstupe do Európskej únie preto povedali Slováci a Slovenky jednoznačné „áno“ európskej budúcnosti a Únia sa tak stala našou rozšírenou domovinou. Dnes zabúdame na to, ako dlho sme sa usilovali získať miesto za európskym rokovacím stolom. Náš vstup do EÚ bol náročným procesom, kedy sme si museli vybojovať našu cestu do Európy a splniť predvstupové kritériá. Európa vtedy stála pri nás a podala nám pomocnú ruku. 1. mája uplynie 19 rokov, odkedy sa Slovensko v roku 2004 stalo plnohodnotným členom Európskej únie. Práve v časoch vojny u nášho suseda sa ešte naliehavejšie ukazuje, aká dôležitá je ochrana a podpora spoločenstva európskych krajín,“ uviedol Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.  

Podľa  nedávneho prieskumu štandardného Eurobarometra, zverejneného koncom marca, si väčšina Slovákov a Sloveniek (56 %) neželá budúcnosť krajiny mimo EÚ. Z ďalšieho prieskumu, ktorý si dalo vypracovať Zastúpenie EK na Slovensku, s členstvom Slovenska v EÚ súhlasí 67 % opýtaných. Za najväčšie výhody členstva Slovenska v EÚ považujú respondenti najmä možnosti cestovania do zahraničia (46 %) a možnosť štúdia v zahraničí (40 %). Tri štvrtiny respondentov je hrdých na to, že sú občanmi Slovenska (77 %) a takmer šesť z desiatich Slovákov a Sloveniek (57 %) je hrdých na to, že sú občanmi Európskej únie.  

Aké sú výhody slovenského členstva v EÚ? 

Svojím vstupom do Európskej únie sa Slovensko stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, ľudské práva či solidarita. 

Práve solidarita a spolupatričnosť zohrali dôležitú úlohu počas pandémie Covidu-19. Aktuálne v kontexte vojenského konfliktu na Ukrajine všetky členské štáty spojili sily a spoločne prijímajú opatrenia na pomoc Ukrajine, ale aj členským štátom, vrátane Slovenska, ktoré pomáhajú ľuďom opúšťajúcim svoje ukrajinské domovy.  

Kvalita nášho života sa od vstupu do EÚ výrazne zlepšila. Do roku 2020 dostalo Slovensko na rozvoj skoro 30 miliárd eur z európskych fondov. Navyše, Slovensko patrí medzi takzvaných čistých prijímateľov finančných prostriedkov z EÚ. To znamená, že dostáva podstatne viac peňazí, ako do spoločnej európskej kasy dáva. Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, predškolské zariadenia a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov. Z nového čerpacieho obdobia (2021 – 2027) eurofondov môže Slovensko získať až 13 miliárd eur a k tomu je z Plánu obnovy k dispozícii ďalších približne 6 miliárd eur.    

Sme Európania – Vstup Slovenska do EÚ priniesol obyvateľom Slovenska aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania. To nám garantuje isté práva a prináša nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy.  

Máme silnejší hlas vo svete – Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Slovensko sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.  

Dvere dokorán –  Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci a Slovenky umožnený bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta a slovenský pas je 9. najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 184 krajín. 

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku – Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Na prácu v Únii nie je potrebné pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.  

S Erasmom do sveta – Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za viac ako 35 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Prináša možnosti aj učiteľom či podnikateľom. Otvorili sa dvere pre európsku  spoluprácu pre vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky, ale aj mestá, obce a regióny.  

Spoločná mena, hmatateľný symbol – Dnes môžeme platiť spoločnou európskou menou euro v 20 krajinách eurozóny a hlavne zbytočne neprerábame na výmenných kurzoch. Euro prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie.  Tiež výrazne pomohlo podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Naša mena je stabilná, pretože eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.   

Riešenie dvojakej kvality tovaru – Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.  

Ochrana spotrebiteľov a bezpečnejšie výrobky – V EÚ funguje silná ochrana spotrebiteľských práv. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.  

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu.  

Ochrana slovenského jazyka – slovenčina je jedným z 24 úradných jazykov EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka aj pre budúce generácie. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, zakotvenej v Charte základných práv EÚ, majú občania EÚ, a teda aj Slováci a Slovenky, právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.   

Prínosy slovenského členstva v EÚ v číslach 

Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EÚ  vo výške 15,34 miliardy eur podarilo zrealizovať nasledovné (uvádzame kumulatívne výstupy,  za celé programové obdobie):  

Operačný program Integrovaná infraštruktúra:  

• 72 km zrekonštruovaných železničných tratí,  
• 133 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest,  
• 10,25 km novovybudovaných ciest, 
• 18,5 km zmodernizovaných električkových tratí, 
• 137 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy,  
• 188 podporených výskumných inštitúcií,  
• 5 870 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP),  
• 2 600  podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP,  
• 1 900 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu,  
• 13 500 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci národných projektov,  
• 4 500 podporených nových podnikov,  
• 760 podporených podnikov zavádzajúcich inováciu produktu alebo procesu,   
• 7 000 podporených podnikov prostredníctvom finančných nástrojov (návratná forma pomoci).  

  Integrovaný regionálny operačný program:  

• 677 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,  
• 213 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok,  
• 24 parkovacích systémov,  
• 206  zavedených informačných systémov,  
• 382 km nových úsekov cyklistických komunikácií,  
• 297 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy),  
• 28 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc,  
• 10 vybudovaných kreatívnych centier,  
• 265 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 24 941 žiakov a 165 podporených areálov MŠ,   
• 575 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 204 148 žiakov,  
• 116  podporených stredných odborných škôl,  
• 17  podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,  
• 33 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku,  
• 113 km vybudovanej kanalizačnej siete a 108 km vybudovanej vodovodnej siete,  
• 944 221 m² vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach. 

  Efektívna verejná správa:  

• zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva,  
• investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach.    

Životné prostredie:  

• zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (288 tis.),  
• zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (78 tis. t/rok) , 
• zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (411 tis. t/rok),  
• populácia využívajúca protipovodňovej ochrany (6 758 osôb) , 
• zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (235,46 MW),  
• 104,75 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia),  
• zavedenie 8 systémov včasného varovania,  
• Vytvorenie 5 špecializovaných záchranných modulov.  

  Ľudské zdroje:  

• 116 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti,  
• 19 000 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií,  
• 78 000 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania,  
• 1 800 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania, 
• 25 000 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania,  
• 125 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu,  
• viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov,  
• 5 000 rodičov detí do 3 rokov podporených pri zosúladení pracovného a rodinného života,   
• 228 000 nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných získalo zamestnanie,  
• 350 projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby,   
• 17 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít,  
• 1 700 zamestnancov zapojených vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti poskytovania sociálnych služieb,  
• 500 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno – výchovnej osvety, prevencie a poradenstva,  
• 53 000 obyvateľov využívajúcich zlepšené formy bývania,  
• 14 000 obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody.  

  Rozvoj vidieka:  

• reštrukturalizácia alebo modernizácia 3 318 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov (P2),  
• 430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat,  
• 322 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy,  
• 475 791 ha poľnohospodárskej pôdy s  podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy,  
• 1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami,  
• 876 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach,  
• 108 podporených miestnych akčných skupín.  

  Programy cezhraničnej spolupráce  

• 102 zhodnotených objektov kultúrneho dedičstva,   
• 6 ekocentier,  
• 52 renovácií ciest,   
• 105, 5 km cyklistických a turistických chodníkov,  
• 1 centrum aktívneho starnutia,  
• 2 mostné objekty.   

V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z európskych fondov finančné prostriedky vo výške 10,87 miliardy eur a medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania.  Čo všetko sa podarilo zrealizovať ? 

• 155 km diaľnic a rýchlostných ciest,  
• 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy,  
• 1 210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy,  
• zmodernizovaných 80 km železníc,  
• 67 nových vlakov,  
• 45 nových  električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu,  
• 120 moderných nízko podlažných trolejbusov,  
• 33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky,   
• zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa  80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti,  
• podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev,  
• vznikli desaťtisíce nových pracovných miest,   
• postavilo sa 24 priemyselných parkov,  
• priamo bolo podporených vyše 2 800 projektov malých a stredných podnikov,  
• podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom  univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier,  
• vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd,  
• vybudovalo sa 1 673 km kanalizačnej infraštruktúry,  
• zmodernizovaných vyše 800 škôl,  
• bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov,  
• bolo podporených  2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov,  
• uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach,  
• zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.  

Plán obnovy a odolnosti - NextGenerationEU

Slovensko dostane v rámci tohto nástroja 6.4 miliárd Eur v grantoch. Z týchto prostriedkov sa zrealizuje 66 reforiem a rovnaký počet investícií. Nová kapitola plánu obnovy (REPowerEU) obsahuje šesť ďalších reforiem a osem investícií v hodnote 403 miliónov eur.

Dodnes sa prijali nasledovné systémové zmeny:

• optimalizácia siete nemocníc, ktorá zabezpečí rýchlejší prístup pacientov ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti
• reforma súdnictva, ktorá rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia
• reforma riadenia vysokých škôl, ktorá otvorí vysoké školy externému prostrediu a skvalitní vzdelávanie
• reforma národných parkov, ktorá podporí udržateľný rozvoj regiónov namiesto lesného hospodárenia
• reforma verejného obstarávania, ktorá zrýchlila a zjednodušila postupy verejného obstarávania
• reforma Slovenskej akadémie vied
• reforma riadenia a podpory, vývoja a inovácií
• reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou
• novela zákona o odpadoch
• investičných plán projektov železničnej infraštruktúry
• zjednodušenie uznávania vzdelania a odborných kvalifikácií
• nové opatrenia na zníženie administratívneho a regulačného zaťaženia pre podnikateľov

Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ?

Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.  

V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum.  

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.  

Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia.  

Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO.  

Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.  

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Mgr. Štefan Zachariaš
Vytvorené: 27.04.2023 06:00
Upravené: 03.05.2023 09:00