[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: BruselVo štvrtok 9. mája Slováci ako aj občania všetkých ostatných členských štátov EÚ oslávia Deň Európy, symbolické narodeniny Európskej únie. Prečo ich ale oslavujeme práve 9. mája?
Práve 9.mája 1950, krátko po skončení druhej svetovej vojny, ktorá po sebe, tak ako jej predchodkyňa, zanechala obrovskú materiálnu a morálnu skazu, Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, predstavil návrh ako ukončiť vojnové besnenie v Európe. V prvom rade bolo nutné efektívne zmieriť odvekých mocenských rivalov - Francúzsko a Nemecko. Francúzsky minister sa preto zameral na reguláciu produkcie vojensky strategických surovín - uhlia a ocele. Spojením týchto priemyselných odvetví silných štátov pod nadnárodnou európskou inštitúciou – Európskym spoločenstvom uhlia a ocele - sa deklarovalo vzájomné zmierenie združených mocností. Vojna medzi nimi sa stala nielen nemysliteľnou, ale najmä hmotne nemožnou. Návrh francúzskeho ministra vstúpil do povedomia ako Schumanova deklarácia a pokladá sa za začiatok budovania Európskej únie.
Európskym spoločenstvom uhlia a ocele sa však vývoj európskej integrácie len začal. Veľký míľnik prišiel v roku 1957 v podobe Rímskych zmlúv, ktorými šesť zakladajúcich krajín (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko)založilo Európske hospodárske spoločenstvo a odštartovali skutočný proces hlbšej európskej integrácie. Otvorili sa nové možnosti spolupráce – začalo sa s budovaním colnej únie, naštartovala sa spolupráca v oblasti poľnohospodárstva či dopravy a došlo aj k vzniku Európskeho sociálneho fondu i Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
V roku 1968 si členské štáty EHS odstránili vzájomné clá, čo neskôr napomohlo k tomu, aby dnes mohla byť EÚ najväčším obchodným blokom na svete. O 18 rokov neskôr, v roku 1986, bola pred budovou Európskej komisie za tónov melódie symbolizujúcej EÚ - Beethovenovej 9. symfónie d moll, známej aj ako Óda na radosť - prvý krát vztýčená spoločná európska vlajka. 12 zlatých hviezd na modrom pozadí sa stalo symbolom spoločnej identity a celistvosti EÚ, vzájomnej solidarity, harmónie a jednoty medzi občanmi Európy. Deň Európy – 9.máj, európska vlajka, hymna EÚ a jej motto - „Zjednotení v rozmanitosti” symbolizujú zjednotenie Európanov v ich spoločnom úsilí o mier a prosperitu a vyjadrujú, že množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe vie byť pozitívnym prínosom pre celý kontinent.
V roku 1993 sa Európske spoločenstvá oficiálne premenovali na Európsku úniu, dohodli sa tzv. Maastrichtské kritériá dôležité pre prijímanie nových členov do Únie a dobudoval sa jednotný trh. O dva roky neskôr vstúpila do platnosti Schengenská dohoda, vďaka čomu mohli obyvatelia Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Španielska a Portugalska medzi sebou skutočne bezbariérovo a slobodne cestovať. Postupne sa pridali ďalšie členské štáty, Slovensko tak urobilo v roku 2007. V 2002 došlo k veľkému kroku vpred aj v monetárnej oblasti. Euro sa stalo oficiálnou menou 12 členských štátov EÚ. A už je tomu celých 10 rokov, čo Slováci zamenili svoje slovenské koruny za euro.
V roku 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá upravila vnútornú organizáciu Európskej únie a dala si za cieľ EÚ ešte viac zdemokratizovať, zjednotiť a urobiť ju aj viac transparentnou. V súčasnosti EÚ viac ako zoštvornásobila počet svojich členov oproti pôvodnej šestke zakladateľov a spoločný priestor únie sa teší viac ako 70-ročnému obdobiu mieru. Toto zohľadnil aj Nórsky Nobelov výbor pri udeľovaní Nobelovej ceny za mier v roku 2012 a udelil toto prestížne ocenenie Európskej únii za to, akú úlohu zohrala EÚ pri premene väčšiny Európy z kontinentu zmietaného vojnami na kontinent mieru.
Európska únia je aj priestorom zdieľania spoločných hodnôt, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou európskeho spôsobu života. Patrí medzi ne rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ochrana slobôd a ľudských práv uvedených v Charte základných práv EÚ, presadzovanie demokracie a rovnosti v právach všetkých občanov pred zákonom, rovnosti mužov a žien. Fungovanie EÚ sa opiera o zásadu právneho štátu. Členské štáty preto aj odovzdali najvyššiu súdnu právomoc Európskemu súdnemu dvoru. Európa sa však nezameriava iba na seba, ale pozitívne sa angažuje aj za svojimi hranicami. Každý rok podporí vyše 100 miliónov ľudí po celom svete, ktorí potrebujú pomoc. EÚ a jej členské štáty sa tak zaraďujú medzi najväčších darcov humanitárnej pomoci na svete.
Už od 9. mája 1950 si európske štáty uvedomujú dôsledky svojho prvotného spoločného rozhodnutia vzájomne sa prepojiť. Členským štátom únia prináša dlhotrvajúci mier, prosperitu, vzájomnú solidaritu, bezpečie či rešpektovanie a ochranu práv a slobôd občanov, no súčasne Európa neustále rieši aj nové výzvy a krízy. Faktom však zostáva, že aj 69 rokov od Schumanovej deklarácie sa na našom kontinente oslavuje deň, kedy si národy v Európe uvedomili, že akákoľvek namáhavá spolupráca za účelom mieru a spoločnej prosperity prináša oveľa viac ako individuálna mocenská konkurencia a ničivé dôsledky vojen.
Motto EÚ: Zjednotení v rozmanitosti.
Toto motto znamená, že prostredníctvom EÚ sú Európania zjednotení v spoločnom úsilí o mier a prosperitu, a že množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe je pozitívnym prínosom pre kontinent.
Európska vlajka:
Nie je len symbolom Európskej únie, ale je aj symbolom európskej jednoty a identity v širšom zmysle slova. Kruh zlatých hviezd predstavuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy.
Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Podľa viacerých tradícií predstavuje číslo dvanásť dokonalosť, celistvosť a jednotu. Symbolizuje tiež počet mesiacov v roku a počet hodín na ciferníku, pričom vlajka sa pri rozširovaní EÚ nemení.
História vlajky sa datuje od roku 1955. Všetky európske inštitúcie začali tento znak používať od roku 1986.
Európska hymna:
Melódia symbolizujúca EÚ pochádza z 9. symfónie d moll, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ (Ode "An die Freude") z roku 1785.
Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu, ale takisto Európu v širšom zmysle. Báseň Óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, ktorú zdieľal aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratmi.
Táto hymna vyjadruje bez slov, v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu. Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov EÚ, skôr velebí ich spoločné hodnoty.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.